20. apríl 2021
Sarah Cleveland je certifikovaná diagnostická lekárska sonografička. Pred pätnástimi rokmi pomáhala pri amniocentéze – zákroku, ktorý sa vykonával s pomocou ultrazvuku. Pri amniocentéze sa ihla vloží do maternice ženy, aby sa jej odobrala plodová voda, ktorá sa potom testuje na zistenie prípadných porúch dieťaťa. V tomto prípade samozrejme nejde o potrat a cieľom ihly nie je dieťa. Sarah však popisuje, čo sa v maternici ženy odohrávalo, keď sa zákrok začal:
“Položila som sondu na maternicu a vďaka ultrazvuku som na obrazovke videla približne 18-mesačné dieťa. Bolo to kopajúce, hravé a šťastné bábätko. Potom doktor zaviedol žene do maternice ihlu.
Dieťa okamžite pochopilo, že v jeho priestore niečo je. Čosi sa zmenilo. Keď som držala sondu, aby som doktorovi pomohla nájsť miesto pre ihlu v bezpečnej oblasti mimo placenty a dieťaťa, videla som, ako sa dieťatko odťahuje od miesta, kde sa nachádzala ihla, a pohybuje sa čo najďalej na druhú stranu matkinho lona. Prestalo kopať a hrať sa… A ten srdcový rytmus. Jeho srdcová frekvencia sa prudko zvýšila. Bábätko bolo vystrašené. V skutočnosti som presvedčená, že sa bálo.
Po približne 20 sekundách, počas ktorých sme nechali odtiecť plodovú vodu, sme ihlu z maternice vybrali. Pár minút som sa pozerala na dieťa, zatiaľ čo sa rodičia spolu rozprávali. Dieťa nakoniec pomaly vyšlo zo svojho kútika a jeho srdcová frekvencia sa postupne spomalila.”
Cleveland poukazuje na to, že “dieťa v tomto prípade nebolo terčom” a “ihla sa ho nikdy nedotkla”. Predstavte si, čo by sa mohlo stať pri potrate:
“Čo sa však stane, keď sa do maternice vloží niečo väčšie ako ihla? Čo potom, keď je cieľom dieťa? Keď má vyškolený profesionál v úmysle odstrániť tohto malého človiečika, niekedy kúsok po kúsku, z bezpečia jeho domu? Predstavte si strach, ktorý musí cítiť, keď ho z neho vytrhávajú. Predstavte si fyzickú bolesť, ktorá s tým súvisí.”
Bývalá pracovníčka na potratovej klinike Brenda Pratt-Shafer bola svedkom takejto udalosti. Ako registrovaná zdravotná sestra pracovala pre potratára, ktorý sa špecializoval na vyššie štádiá tehotenstva. Brenda bola tak zdesená tým, čo v jeho zariadení videla, že dala výpoveď len po troch dňoch v práci.
Vo svojej knihe popisuje, ako videla potrat dieťaťa vo vyššom štádiu tehotenstva na ultrazvuku. Dieťa bolo potratené tak, že ho potratár roztrhal a doslova rozobral kliešťami. Dr. Anthony Levatino popisuje tento spôsob potratu v nasledujúcom videu:
Pratt-Shafer píše: “Potratár pomocou ultrazvuku kliešťami uchytil jednu z nôh dieťaťa. Pevne ju zovrel. Potom krútiacim a trhajúcim pohybom vytrhol nohu z drobného telíčka. Vybral ju von a hodil na misku vedľa mňa. Keď som sa pozrela na tú malú nohu na miske, bola som zhrozená. Mala dokonale tvarované prsty! Nikdy som nevidela takú malú časť ľudského tela.
Potom znova vošiel kliešťami dnu. Tentokrát vytrhol ručičku s malými prstami! Na ultrazvuku som videla, ako sa plod snaží dostať preč z dosahu klieští. Potom som už na ultrazvukovej obrazovke nevidela tlkot srdca. (Zvuk bol vypnutý úmyselne, aby matky nemohli počuť tlkot srdca svojho dieťaťa.) V tej chvíli som si spomenula na nálepku, ktorú si pro-liferi často lepia na nárazník auta: Potrat zastavuje tlčúce srdce.”
Pratt-Shafer bola svedkom zápasu dieťaťa, ktorému boli odtrhnuté rameno a noha. Dieťa muselo cítiť nepredstaviteľnú bolesť. Niektoré štúdie dokazujú, že počaté deti začínajú pociťovať bolesť niekedy okolo 16. až 20. týždňa, zatiaľ čo iné výskumy dokazujú, že deti v maternici môžu nadobudnúť schopnosť cítiť bolesť už oveľa skôr, okolo 8. týždňa tehotenstva.
Matka nikdy nevidela, ako jej dieťa bojuje o život. Obrazovka bola odvrátená a zvuk bol vypnutý, takže nikdy nepočula vyhasínajúci tlkot srdca svojho dieťaťa. Vedela, ako vyvinuté je jej dieťa? Vedela, že bude roztrhané na kúsky? Pravdepodobne nie. Vo svojej knihe Pratt-Shafer opisuje “poradenstvo”, ktoré jej bolo nariadené poskytnúť ženám, ktoré prišli na potrat:
“Akýkoľvek dôvod, kvôli ktorému chcela matka podstúpiť potrat, sme podporovali a súhlasili sme s ním. Možnosti ako adopcia alebo dokonca donosenie dieťaťa sme nikdy nespomínali. Bolo mi povedané, že ak sa ma ženy spýtajú, či to, čo čakajú, je dieťa, mám im povedať, že je to len zhluk buniek a v tomto štádiu to rozhodne nie je dieťa. Bola to jednoducho súčasť nášho podnikania.”
Bola by táto matka súhlasila s potratom, keby poznala pravdu? To sa už nikdy nedozvieme.
Cleveland aj Pratt-Shafer však môžu dosvedčiť, že počaté dieťa vedome reaguje na nástroje, ktoré napádajú lono matky, v ktorom sa nachádza.
Zdroj: Liveaction.org, autor: Sarah Terzo, preklad: Martina Bednáriková
Zdroj: 40dnizazivot.sk
