Ak je dieťa príliš veľké, musíme ho rozkrájať v maternici. Odstrihneme ruky, nohy a kladieme ich na stolík. Pri tejto procedúre je vylúčené, že by sa dieťa narodilo niekedy živé. Toto dieťa nám nikdy neujde a zavraždíme ho s istotou. Potom, čo rozpučíme hlavu, roztrháme ruky a nohy, neexistuje žiadna šanca na tzv. nepodarený potrat alebo zlyhanie. Pod zlyhaním rozumieme, že dieťa unikne smrti, ktorú sme mu pripravili. Ak máte v sebe trochu srdce, musí sa Vás to dotknúť.
V tomto období som so ženou zistil, že nebudeme schopní počať dieťa, tak sme sa rozhodli pre adopciu. Aby sme si dokázali adoptovať jedno dieťa, museli sme prekonať jednu prekážku za druhou. Bol to náročný a dlhotrvajúci proces. Kým sme čakali na jedno dieťa, ja som hádzal do koša vo svojej práci 10 detí týždenne.
Nakoniec sa nám podarilo adoptovať si bábätko. O pár rokov neskôr sme dokonca počali a porodili syna. Pred naším domom nám auto zrazilo dcérku, keď mala 6 rokov. Zomrela v našich rukách, v ambulancii. Po tejto skúsenosti sa mi robili potraty v neskorom štádiu čoraz ťažšie.
Ak prídete o vlastné dieťa, život sa veľmi zmení. Prestanete pri deťoch rozmýšľať v kontexte embryológie. Už to nie je len otázka pár stoviek dolárov. Je to skutočná vec. Je to Vaše dieťa, ktoré ste pochovali. Rozhodol som sa, že už nebudem vykonávať neskoré potraty v druhom trimestri. Následne už nebolo také ťažké si uvedomiť, že ak nemôžem konať potraty v druhom, nemal by som ani v prvom trimestri.
Začlenil som sa do prolife hnutia a dokázal som sa uzdraviť a nájsť odpustenie. Ako môžete odčiniť za život 1200 detí? To sa nedá. Ako potratový doktor som bol v epicentre diania. Ako prolifista sa snažím pomáhať veľa a vidím ako je všetko spojené so životom dieťaťa. Chcem prehlásiť, že ľutujem, že som vykonával potraty.
Tomáš Dominik
Článok pôvodne vyšiel na svetlosveta.sk
Zdroj: hlavnespravy.sk
