Prenikavé svedectvo o sile ultrazvukových obrázkov prispievateľky na parenting.com, ktorá neočakávane otehotnela vo veku 42 rokov a bojovala s pokušením ísť na potrat.
Autorka, ktorá sa predstavila ako „Nancy“, má dve dcéry, ktoré si ona a jej manžel adoptovali z Číny po rokoch neúspešnej liečby neplodnosti ako stále bezdetní tridsiatnici. „Ani jeden z nás sa necítil dostatočne silný vidieť naše gény v dieťati,“ napísala a dodala, že „nikdy zvlášť netúžila po bábätku...nejako nám adopcia vyhovovala a vždy som bola hrdá na svoju rasovo zmiešanú rodinu.“
Niekoľko rokov po tom, ako si adoptovali druhé dieťa, Nancy zistila, že je tehotná. Nebola schopná tešiť sa so svojim gynekológom, ktorý povedal, že toto tehotenstvo je zázrak a navrhol prípitok. V tom čase, hovorí, sa necítila pripravená starať sa o tretie dieťa. Zvlášť by to bol jej prvý novorodenec, pretože obidve dievčatká boli v čase adopcie už väčšie bábätká.
„Naša dvojročná Bea sa stále budí niekoľkokrát za noc,“ napísala. „Keď sa vyhrabem z postele, aby som ju utíšila, nemôžem nemyslieť na to, že s novorodencom by to bolo len ťažšie. Ako sa toto starnúce telo postará o bábätko?“
Jej manžel John zdieľal jej vnútorný nepokoj počas tehotenstva. Obaja cítili, že ich rodina je kompletná a že biologické dieťa by teraz bolo „príťažou či nejakým zvláštnym doplnkom“ do ich multikulturálnej rodiny.
Napriek svojmu presvedčeniu, že potrat je „správna vec“, hovorí, zaznamenala „váhanie“ a „napätie“ na tvárach jej priateľov keď ich poprosila o podporu.
Napokon to však bola „konzultácia o interrupcii“ na potratovej klinike, ktorá bola pre ňu bodom zlomu.
„Po dvoch minútach rozhovoru som vedela, že nemám to srdce ísť na potrat,“ napísala Nancy. „Možno som ani nikdy nemala. Pozrela som sa na ultrazvuk a bola som v šoku, že dieťa má nohy a hlavu. Pred štyrmi týždňami v ordinácii môjho lekára vyzeralo ako zrniečko ryže. Vyšla som na slnko a zistila som, že mám iné dieťa.“
Po dvoch týždňoch, hovorí, balila staré oblečenie, aby ho darovala do charity, keď jej dcéra Roma zaprotestovala, že si potrebujú nechať niektoré veci pre bábätko. Dievčatku o tehotenstve dovtedy nič nepovedali.
„Všetko bude v poriadku. Viac ako v poriadku,“ dodáva. „Som požehnaná? Áno, myslím si to.“
Kým sa podobné príbehy v krízových centrách pre tehotné opakujú tisícráz za rok, nie všetky ženy majú to šťastie, že majú možnosť ísť na ultrazvuk, keď vkročia na potratovú kliniku. Najmenej 24 štátov má nejakú formu zákona regulujúcu použitie ultrazvuku počas interupčného zákroku, ale jednotlivé požiadavky sa medzi sebou veľmi líšia.
Nedávno štát Virginia uzákonil zákon požadujúci, aby ženy, ktoré chcú ísť na potrat, išli na ultrazvuk minimálne 24 hodín pred potratom a dostali možnosť vidieť aj ultrazvukový snímok. V Arkansase sú však lekári iba požiadaní, aby informovali ženu o jej práve pozrieť si ultrazvukový snímok, ak plánujú počas interrupčného výkonu použiť techniku.
Oponenti takýchto zákonov tvrdia, že ženy, ktoré idú na potratovú kliniku, sa už rozhodli a nepotrebujú ďalšie informácie.
Podľa Americans United for Life (AUL) (Američania zjednotení pre život), prolife organizácie, ktorá je na čele podpory ultrazvukovej legislatívy, je však Nancyno rozprávanie jedno z mnohých pôsobivých príbehov, ktoré odhaľujú aký silný dosah môže mať ultrazvuk na rozhodnutie ženy, dokonca aj, keď sa tak stane na potratovej klinike.
„Matky poznajú silu ultrazvuku,“ povedala pre LifeSiteNews.com hovorkyňa AUL Kristi Hamrick. „Keď vidia svoje nenarodené dieťa, môžu k nemu pocítiť veľkú lásku a spojenie s ním. To ovplyvňuje ich rozhodovanie.“
Dodala, že organizácia podporuje ultrazvukovú legislatívu nielen pretože mení rozhodnutie žien ohľadom potratu, ale pretože chráni zdravie ženy diagnostikou možných vážnych chorôb ako napr. mimomaternicové tehotenstvo.
Zdroj: lifenews.sk
