Nemohla tomu uveriť. Test bol pozitívny. Situácia doma bola už aj tak dosť zlá. Jej otec zmizol a nechal matku trápiť sa so zabezpečovaním rodiny.
Taká nezodpovednosť, ďalšia vec, ktorá matke spôsobí ešte väčší žiaľ a bremeno. Jej starí rodičia by boli z nej veľmi sklamaní. Hrozné načasovanie. Jej priateľ by pravdepodobne zmizol tiež. Všetko by sa zmenilo. Naozaj nebola žiadna iná možnosť.
Každý chodí na potrat do mesta. Vyhľadala si teda potrat na internete. Už sa rozhodla, čo sa stane. So strachom a odhodlaním vytočila číslo, ktoré našla na internete.
Až na to, že na druhej strane telefónu sa neozvali pracovníci potratového zariadenia.
Žena, s ktorou hovorila, bola milá a plná záujmu. Dodala jej iskierku nádeje. Jasne jej povedala, že nerobia potraty, ani na ne ženy neposielajú, ale poskytujú tehotenské testy a ultrazvuk. Bolo to zdarma. Dohodla si teda termín. A prišla.
V centre sa najprv rozprávala so zamestnankyňou. Terry sa s ňou vôbec neponáhľala. Cítila, akoby mala pre ňu všetok čas na svete. Ďalšia iskierka nádeje. Terry jej povedala, aby si zvážila veci, o ktorých predtým nerozmýšľala, veci, o ktorých nechcela rozmýšľať. Ako napríklad byť mamou, rozmýšľať o bábätku. Ako by mohol život vyzerať? Bábätko...
V ultrazvukovej miestnosti znova dostala strach. Toto sa nemôže stať. Odpovedala na otázky zdravotnej sestry, no nechcela jej povedať toho veľa. Súhlasila, že je potrebné, aby počula o samotnom postupe potratu. Sestrička jej povedala o „neskorom štádiu“, anestézii, kontrole bolesti, možných komplikáciách a zdravotných rizikách samotného potratu.
Vždy počúvala o tom, že to „nič nie je“. Toto však vyzeralo ako vážna vec.
Potom prišiel na rad ultrazvuk. Bolo to také tiché, iba sa pozerať na bábätko. Nebolo pochýb o tom, že to bolo bábätko. Veľké, 20-týždňové bábätko. Sestrička spravila zopár meraní a potom ju nechala pozerať sa na svoje dieťa. Bábätko sa celé hýbalo a sústredilo sa na cmúľanie palca. Moje bábätko si cmúľa palec. Moje bábätko.
O niekoľko mesiacov neskôr sa so sestričkou rozprávala znova. Už sa jej narodila dcéra a sestričke povedala: „Všetkým naokolo prináša veľkú radosť.“ Nevedela si predstaviť život bez nej. Aj keď už mala po štúdiu, plánovala ostať doma šesť mesiacov a pripútať sa k bábätku. Svojmu bábätku.
Život sa zmenil, no nie tým zlým spôsobom, aký si kedysi predstavovala. Rodina sa rozšírila a privítala malé bábätko, ktoré sa stalo neočakávanou radosťou v živote každého jej člena.
Príbeh podobný Katienmu sa odohráva znova a znova po celej krajine v centrách pre možnosti v tehotenstve, ktoré podporujú život. Veľa žien prichádza na dohodnuté stretnutie s odhodlaním, že podstúpi potrat. No po tom, čo na ultrazvukových obrazovkách zbadajú tie bijúce srdcia a kopkajúce nôžky, si často uvedomia, že dať život svojim doposiaľ nenarodeným deťom je jediná reálna možnosť, ktorú sa oplatí zvoliť si.
Tak ako u Katie sa proces rozhodnutia pre život u väčšiny žien začína za počítačom na Googli. V Amerike je každý mesiac slovo potrat a s ním súvisiace slová vyhľadávané asi 2 milióny krát. Je nevyhnutné, aby sme sa s týmito ženami spájali a informovali ich o všetkých možnostiach predtým, ako kontaktujú potratovú kliniku.
Je životne dôležité, aby sme týmto ženám pomáhali, aby sa im dostávalo starostlivosti plnej súcitu, ktorú potrebujú, keď stoja zoči-voči neplánovanému tehotenstvu. Cez pokročilé online aj offline marketingové stratégie v rámci Online for Life sú ženy ako Katie prepojené s centrami pre možnosti v tehotenstve, kde sa dozvedia pravdu o živote, ktorý nosia v lone. A či už si žena nakoniec zvolí ŽIVOT alebo nie, tieto centrá často ponúkajú pomoc ženám v núdzi aj dlho po prvom stretnutí.
No kedykoľvek si ženy skutočne vyberú ŽIVOT, my na Online for Life zdieľame naše nadšenie z odvážnych rozhodnutí týchto matiek...
Zdroj: lifenews.sk
