Choď na obsah Choď na menu
 


Šesťdesiatročná umelkyňa Tracey Eminová, rodáčka z Croydonu, sa podelila o duševnú a fyzickú bolesť, ktorú prežila po nevydarenej interrupcii dvojčiat. V článku pre denník Evening Standard spomína na lekársky zásah vo veku 26 rokov, ktorý sa “strašne zvrtol”, informuje Live Action

V 26 rokoch podstúpila interrupciu, ktorá však nedopadla podľa plánu, keď jej z maternice neodstránili zvyšky jedného z nenarodených dvojčiat. Umelkyňa vysvetľuje, že po potrate sa cítila zle a neustále zvracala. Znova sa odviezla do nemocnice taxíkom a spomína: “Keď som prišla, už som sa ledva držala na nohách, krv a mäso sa mi valili pomedzi nohy. Bola som v delíriu.”

Nie je to prvýkrát keď Eminová podrobne hovorí o ukončení života svojich nenarodených dvojčiat.

V sérii videorozhovorov s názvom How It Feels (Aký je to pocit), vydanej v roku 1996, sa Eminová delí o skúsenosti s ukončením života nenarodených detí interrupciou. “Každý 1. máj si vždy pomyslím, aha, to je moje výročie, moje výročie interrupcie. A potom na jeseň… vždy si pomyslím, ach, to je ten čas, keď som mohla mať deti.”

Emocionálna samovražda

Vo videu z roku 1996, šesť rokov po interrupcii v roku 1990, si spomína, ako sa jej lekár pýtal, či si je istá, že chce podstúpiť interrupciu. Povedala áno, ale zároveň mala pocit, akoby za ňu odpovedal niekto iný. A že “som počula, ako dieťa vo mne kričí nie”. Uvažuje, že to bolo, akoby rozhodnutie urobil niekto mimo nej.

Napriek tomu, že umelkyňa má teraz pocit, že už necíti vinu za zákrok, vysvetľuje, že v tom čase “som sa vzdala umenia, vzdala som sa viery, vzdala som sa nádeje. Zažila som niečo, čo nazývam emocionálnou samovraždou.”

Spomienka na nenarodené deti, ktorých život bol ukončený interrupciou, sa v jej dielach objavuje po celé roky. Jej dielo z roku 1997 Everyone I Have Ever Slept With  1963 – 1995 (Každý s kým som spala 1963-1995) obsahuje jej dve deti. Jej autobiografické video z toho istého roku tiež skúma jej interrupciu.

Hovorkyňa organizácie Right To Life UK (Právo na život) Catherine Robinsonová hovorí: “Tieto srdcervúce a dojímavé spomienky poukazujú na zničujúcu realitu interrupcií. Nielenže ukončia život nenarodeného dieťaťa, ale môžu mať aj dlhodobé následky na životy zúčastnených.”

“Chceme žiť v spoločnosti, v ktorej sú životy nenarodených detí chránené a ženy sú podporované pri voľbe života,” dodáva.

Zdroj: hlavnespravy.sk