Stretával sa s nechutnou partiou a fušoval do drog, ale pre 18-ročnú Ashley Steinhauerovú bol zakázaným ovocím. So svojím priateľom „zlým chlapcom“ začala chodiť ešte na strednej škole a na začiatku vysokoškolského štúdia zistila, že je tehotná. Okamžite sa rozhodla ísť na potrat skôr, ako sa to dozvedela jej matka, uvádza sa vo spovedi, ktorú priniesla webová stránka Live Action
Steinhauerová pre Live Action News vyhlásila: „Povedala som svojmu priateľovi, že som sa rozhodla, že pôjdem na potrat. Do môjho rozhodnutia naozaj nemal čo hovoriť. Vedela som, že keby sa to dozvedela moja matka, bola by nesmierne nahnevaná a ja som sa nechcela vydať touto cestou.“
Steinhauerová neskôr vo svojom srdci pochopila, že jadrom jej rozhodnutia bolo sebectvo. Nechcela, aby bol jej život zaťažený dieťaťom a bojom slobodnej matky.
Priateľkin otec dal Steinhauerovej hotovosť, aby mohla ísť na potrat a jej priateľka ju odviezla do veľkej nemocnice v New Orleanse, kde na gynekologickom a pôrodníckom oddelení vykonávali potraty v určený deň v týždni. Hoci zákrok tam bol drahší ako v organizácii Planned Parenthood (Plánované rodičovstvo), Steinhauerová mala pocit, že v nemocnici bude v bezpečí.
„Pred zákrokom mi predpísali diazepam, takže keď som tam prišla, bola som v drogovom opare,“ povedala. „Pamätám si, že atmosféra bola ťažká, v miestnosti bolo ticho a chlad, sestrička bola vecná.“
Keď ležala na stole, anonymný inštruktor Steinhauerovej prikázal, aby sa pozrela na obrazovku ultrazvuku, kde videla, ako sa jej osemtýždňový plod pohybuje v maternici a ako bliká jeho srdce. Potom sa zaplo odsávanie a jej dieťa navždy zmizlo.
Steinhauerová uviedla: „Potom som pocítila znechutenie aj úľavu naraz.“
Emocionálna odlúčenosť sa stáva spôsobom, ako sa vyrovnať s bolesťou po potrate
Po potrate cítila, že sa stala bezcitnejšou a defenzívnejšou. Čiastočne bolo toto správanie dôsledkom jej búrlivého detstva, ale obzvlášť zaťažujúce bolo nosenie skrytej hanby.
„Mala som veľký pocit viny a stala som sa veľmi ostražitou a dokonca agresívnou,“ povedala. „Odmietal som si kohokoľvek pustiť k sebe, aby mi neublížil.“
Po rokoch však Steinhauerová poľavila v ostražitosti natoľko, že nadviazala vzťah s milujúcim mužom, za ktorého sa napokon vydala. Chcela, aby vedel o jej potrate, pretože nechcela začať manželstvo s tajomstvom. Napriek tomu o tom veľa ľudí nevedelo.
Našla svoj hlas proti potratom
Jedného večera sa Steinhauerová vybrala so ženami zo svojho biblického štúdia, aby si vypočula špeciálnu rečníčku, kresťanskú autorku Lysu TerKeurstovú. Keď TerKeurstová odhalila svoje vlastné problémy s výchovou a prezradila, že podstúpila potrat, Steinhauerová sa zhrozila.
Steinhauerová uviedla: „Mala som pocit, akoby ma niekto udrel do brucha. Celé roky som sa vyhýbala tomu obávanému slovu. Keď som počula Lysu vysloviť slovo potrat, niečo vo mne sa po prvýkrát uvoľnilo a zrazu som mala predstavu, ako stojím na pódiu a zdieľam svoje vlastné svedectvo.“ Krátko na to Steinhauerová na jednom zo stretnutí po prvýkrát otvorila tému svojho potratu. Spojila sa so ženou, ktorá viedla miestne centrum na podporu tehotných a ktorá ju povzbudila, aby sa prihlásila do programu na zotavenie po potrate Forgiven and Set Free (Odpustené a oslobodené).
„Ešte som o svojom potrate nehovorila s mnohými ľuďmi,“ povedala Steinhauerová. „Požiadali ma, aby som sa podelila o svoje svedectvo na podujatí Pochod za život vo Washingtone pred Najvyšším súdom USA.“
Spolu so štyridsiatimi ženami z organizácií Operation Outcry (Operácia výkrik) a Silent No More (Nikdy viac ticho) Steinhauerová verejne hovorila o svojom potrate a bolesti srdca, ktorá z neho vyplynula.
Hoci uviedla, že nie je fanúšikom sociálnych médií, podelila sa o svoje svedectvo aj na svojej osobnej stránke na Facebooku. Bola prekvapená, že jej príbeh sa zdieľal viac ako 9 000-krát.
Steinhauerová povedala: „Samozrejme, že sa objavili aj nepríjemné poznámky, ale ak môj príbeh mohol zmeniť jedného človeka, stálo to za to. Z bolesti sa môžete poučiť a využiť svoje skúsenosti na pomoc iným. Cítil som, že ma Duch Svätý vedie k tomu, aby som prehovorila.“
„Vždy som sa čudovala, prečo sa ľudia musia zaraďovať do škatuliek,“ konštatovala. „Bez ohľadu na vaše politické presvedčenie, rasu alebo náboženstvo môžeme všetci vidieť hrôzy spôsobené potratmi a spoločne sa postaviť ako jednotný front proti jednému z najvýznamnejších porušení ľudských práv našej doby.“
Priala by si, aby sa viac žien prihlásilo, otvorilo svoje srdce a podelilo sa o svoje príbehy. „Toľko žien trpí v tichosti. Priala by som si, aby aj cirkvi boli ochotnejšie prijať tému potratov a lepšie oslovovali ženy, ktoré potrebujú Kristovu lásku a súcit. Dúfam, že ostatní konečne prelomia mlčanie, ktoré pretrváva už príliš dlho.“
Zdroj:
