Panika prejde. Strach prekonáš. Kríza pominie. Dní, v ktorých sa budeš ráno prebúdzať s myšlienkou „ako som len mohla urobiť takú chybu“, bude čoraz menej.
Máš deväť mesiacov na to, aby si sa z toho dostala, no potom už bude dobre. Stále to bude náročné, aby si ma nepochopila nesprávne, ale veľmi, veľmi dobré ...
Moje „rizikové tehotenstvo“ oslavuje dnes 15 rokov. Má len o rok menej než ja, keď som s ním otehotnela, (myšlienka, ktorá ma desí). Tak či onak, je všetkým možným, ale omylom určite nie.
Je neoddeliteľnou súčasťou môjho ´ja´; len on rozumie našim spoločným žartom. Je najlepším človekom, akého som kedy poznala. Trávi so mnou dlhé večery sledovaním Doktora Who, a učí ma všetko o robotoch a videohrách. Je dôvodom, prečo som sa pridala k New Wave Feminists (snažia sa o ´neskazený´ feminizmus). Napaľuje mi moje obľúbené cédéčka, statočne plní kôš na špinavé prádlo, a má to najčistejšie srdce. Je dieťaťom, ktoré sa aj po desiatich rokoch chodí so mnou korčuľovať. Často je mojím (tak prepotrebným) filtrom; je totiž typickým, prirodzene vyspelým prvorodeným dieťaťom, no posledným, kto by ma sklamal. Je dieťaťom, akým som ja nikdy v skutočnosti nebola, namiesto toho vyrastáme bok po boku. Je mojím srdcom, aj dušou.
Vtedy som to ani netušila, no rozhodnutie nechať si ho, mi umožňuje prežívať život, ktorý by som nevymenila za nič na svete.
Pozri, teraz vo chvíli, keď ťa tvoja situácia najviac trápi, si neuvedomuješ pominuteľnosť tejto krízy, ale už čoskoro sa cez ňu prenesieš ... Aká krása sa môže zrodiť z niečoho, čo sme nikdy neplánovali.
Strach prekonáš, no odvaha, ktorú získaš, keď sa mu dokážeš postaviť tvárou v tvár, ti zostane navždy. Panika opadne, no sila, ktorú nájdeš uprostred krízy, pretrvá. Najúžasnejšie však na tom celom je, ako láska, ktorú k tomuto novému životu pociťuješ, či už bol plánovaný alebo nie, zmení odrazu tvoj „omyl“ na zázrak.
Ja som nezachránila svojho syna tým, že som sa „rozhodla pre život“. On zachránil mňa.
Zdroj: lifenews.sk
