Moja viera nebola dosť silná
Sedím sama a rozmýšľam. Malo by mi byť dobre. Nemusím sa už o nikoho starať, len o seba.
„On by mal 10 rokov. Koľko starostí, ale aký plný a krásny život!“ Nenarodil sa, lebo mal už troch súrodencov a starala som sa o nich sama. Bála som sa, aby som im neukrivdila. Bála som sa, že jeho otec mu tiež nebude dobrou oporou. Bála som sa, lebo som už mala 45 rokov...
V nádeji, že ma Pán Boh pochopí, konala som sama – urobila som to. Nedokázala som sa odovzdať, spoľahnúť sa na Pána Boha.
A tak sa nenarodil. Jeho súrodenci sú už dávno dospelí.
Najstarší vnuk zo šiestich má už asi 15 rokov. S jeho otcom sme sa rozišli. Cítim ustavičnú osamelosť. Stále mám obrovskú túžbu byť s deťmi, čoraz viac mi chýba.
Bol by to býval nesmierny ťažký život, keby sa bol narodil, ale bol by to život jasný a čistý. Muky, ktoré mi robia chvíle môjho života tak temné, sa úplne rozptýlia až vtedy, keď sa s ním zasa uvidím už v inom svete.
Neviem, ako by som sa zachovala, keby som bola opäť v tej istej situácii. Sociálne podmienky sú podstatné horšie ako vtedy a ostatné okolnosti zostali asi rovnaké. Je pravdou, že viac počuť hlasy, ktoré viac bránia nenarodených.
Neviem, ako by som konala teraz.
Teraz viem celkom jasne len to: mala som mu dovoliť narodiť sa. Moja viera v Toho, ktorý ho povolal z nebytia, nebola dostatočne silná.
Matka z Brezna
Zdroj:
Kto uverí mi? Slovenské matky svedčia o potrate, str. 47.
