Lekári videli nádor v maternici
Tento príbeh sa odohral pred 46 rokmi v jednej malej dedinke na východnom Slovensku. Moja mama mala už sestru, brata, dvojičky chlapcov. Mala 33 rokov a čakala ešte jedno. V tej dobe medicína ešte nebola na takej úrovni ako teraz. Začiatky boli sľubné a radosti neúrekom. No potom sa to začalo komplikovať. Lekárom sa plod nepozdával - je tam dieťa a nádor, a tak radili mamke, aby si dala dieťa zobrať. Mamka je hlboko veriaca žena, návrhy lekárov odmietla. Myslela si, že bude pokoj. No keď opäť prišla na kontrolu a „ nádor“ rástol ešte viac na mamku naliehali. Povedala, že je hlboko veriaca žena, že aj keby pri pôrode mala zomrieť, dieťa musí žiť. Keď znova prišla na kontrolu už to bolo na nevydržanie, lekári akoby sa zhŕkli na ňu. Ona znova opakovala svoje pevné nie a pripomenula im, že to myslí vážne. Veď je už matkou 4 deti a aj keby mala zomrieť pri pôrode dieťa musí žiť, Boh sa o nás postará, lebo ona mu dôverujeme. Keďže mamka chcela mať pokoj už na kontroly nechodila a v dôvere sa odovzdala do rúk Božích i svoje deti. A tak prišiel deň „D“ 21.8.1972 sa narodilo najprv dievčatko, po 10 minútach chlapček a asi po ďalších 15 minútach keď už rodička upadala do mdlôb, rodila prirodzenou cestou prišiel na svet ešte chlapček. Ty istí lekári, ktorí ju „ nútili“ na potrat, sa teraz už skutočne ľudsky i odborne o ňu i deti postarali. Keď sa mamka po pôrode prebrala lekár jej s úsmevom povedal: „ Škoda ešte jedno dieťa a boli by sme „slávni“ . Skutočná vďaka patrí v prvom rade Bohu za dar života – všetci sme totiž úplne zdraví. Chlapci sú aj poriadne veľkí skoro do 2 metrov. A potom našej drahej mamke, že nás prijala, od detstva vypiplala, k Bohu viedla a mňa aj Bohu celú odovzdala.
Zdroj: cbreurope.sk
