Choď na obsah Choď na menu
 


Aj takéto príbehy píše sám život. Dodnes nie je jasné, či išlo o chybu lekárov alebo len ľahkovážnosť, Janke totiž dodnes konanie odborníkov nikto nevysvetlil.

Mamičky, dávajte si pozor na svoje bábätká a chráňte si ich, odkazuje čitateľka Janka všetkým ženám, ktoré snívajú o dieťatku.

"Veľmi som túžila mať bábo a keď som sa dozvedela, že som tehotná, potom mi ho chceli vziať...," začína svoje rozprávania Janka, ktorá má za sebou veľmi nepríjemný zážitok.

Stal sa síce už pred rokmi, no dnes sa snažila svoj príbeh rozpovedať aj ostatným ženám. Veľmi veľa mamičiek totiž o sebe, aj o svojich deťoch necháva len tak rozhodovať lekárov "od stola". A pri tom, nič nie je dôležitejšie, ako život dieťaťa.

"Tehotenstvo mi potvrdila moja ošetrujúca lekárka v Humennom. Už to bol 8. týždeň gravidity. Z obavy pre cystu na pravom vaječníku, bola veľká, chcela, aby som išla do nemocnice na pozorovanie aby, nedošlo k najhoršiemu. Mala som už aj fotografiu dieťaťa, žiaľ pri sťahovaní som stratila. Tiež som mala úplne slabý tmavo hnedý výtok, ale možno len tak každý tretí deň," opisuje svoj zdravotný stav Janka.

 

 

Vraj som o bábätko prišla...

Janka žila v Prešove a preto sa rozhodla byť hospitalizovaná práve v tejto nemocnici. "Prijali ma, dali mi izbu a celé 3 dni nerobili nič. Na štvrtý deň ma vzali na kontrolné sono. Tam mi lekár povedal, aby som sa nehnevala, ale on žiadne dieťa nevidí, zrejme som potratila, no nebude predbiehať urobíme sono zajtra."

Lekári sono zopakovali a na základe neho skonštatovali, že Janka o bábätko prišla a mala by sa pripraviť na nastávajúcu kyretáž.

"Nerozumela som tomu. Nekrvácala som, nemala som bolesti v podbrušku, práve naopak zvracala som všetko, čo som zjedla a fázy zvracania sa striedali s fázou hladu. Medzitým si lekári už  dohodli postup a vydali pokyn, aby som neprijímala žiadne jedlo, lebo pôjdem na zákrok. Nik mi nič nevysvetlil, nepovedal. Na ďalšie sono ma vzal ošetrujúci lekár s ďalším lekárom. Ten mu jeho tvrdenie, že som potratila potvrdil. Rozhodli sa ešte, že mi pre istou vezmú krv na HCG, výsledky som sa nedozvedela. Verdikt - zajtra ráno po vizite zákrok."

Mladá mamička ale svoj boj za život dieťatka nevzdala a primárovi na vizite oznámila, že so zákrokom nesúhlasí. Chcela sa najskôr poradiť so svojou lekárkou a ak to bude naozaj potrebné, navštíviť radšej nemocnicu v Humennom.

"Dodnes si pamätám, ako vybuchol primár. Prepustite ju a napíšte na papier, že na vlastné riziko, vykričal sa na mňa, či som si vedomá, že môžem vykrvácať alebo zomrieť po ceste a hláška len nech si ide do toho Humenného ma utvrdila že som sa rozhodla správne.

Prečo také rozhodnutie? Študovala som na zdravotníckej škole vedela som čo sa musí diať ak žena potratí."

Srdiečko môjho dieťatka bilo 

"V deň prepustenia som bola doma v Prešove a nasledujúci deň som cestovala autom do Humenného k svojej ošetrujúcej lekárke, ktorá mala dovolenku. Vrátila som sa teda domov do Prešova a počkala ešte 3 dni lebo potom už lekárka ordinovala. Vysvetlila som jej čo sa stalo v Prešove, že je jediná, ktorej verím nech ma vyšetrí. A áno, pamätám si aj jej reakciu....to čo robili v tom Prešove pozrite a ukázala mi sono, na ktorom mi kývalo s rúčkou moje malé bábätko.

 

Ešte aby som verila pustila mi ozvy, aby som počula ako mu bije srdiečko. Plakala som ako malá. Všetok stres opadol. Dostala som objatie za to, že som zachránila život svojho dieťaťa. Neverila som že ja 23-ročná baba som si zachránila svoje prvé dieťa. A nepripúšťala som si, čo sa mohlo stať, keby som nebola tvrdohlavá. Samozrejme, lekárka mi urobila zasa všetky potrebné vyšetrenia fotografiu môjho baba a pustila ma domov.

Neviem prečo sa to stalo. Neprajem žiadnej žene, aby si toto zažila. Nejedla som 3 dni lebo som šla na zákrok dostala som na obed iba polievku. Bola som hladná.. zvracala som... točil sa so mnou svet."

Keby Janka za život svojho dieťatka nebojovala, ktovie, ako by to dopadlo. Celé tehotenstvo prebiehalo v poriadku a dnes je mamou dcérky.

"Celé tehotenstvo som chodila na prehliadky do Humenného k mojej ošetrujúcej lekárke. MUDr. Kardošová, je úžasná lekárka a aj touto cestou by som sa jej chcela poďakovať za všetko, čo pre nás urobila. Tehotenstvo prebehlo v poriadku s nevoľnosťami do šiesteho mesiaca inak všetko v poriadku. Pôrod som mala ťažší ako prvorodička, no dcérka sa narodila presne na termín, ako zdravé a donosené dieťa s hmotnosťou 3720 gramov a dĺžkou 52 cm. Dostala meno Viktória a je žiačkou už tretieho ročníka."

Určite by som svoje rozhodnutie nikdy nezmenila

"Týmto naším príbehom chcem povedať všetkým dievčatám a ženám, aby boli obozretné a svoje diagnózy konzultovali s inými lekármi. Nenechali sa odradiť a neverili všetkému. Nebojte sa bojovať. Ak sa Vám niečo nepozdáva, požiadajte o konzultáciu či ošetrenie iného lekára. Ide predsa o Vás a Vaše dieťa. Tiež som ostala na výchovu sama...no nikdy by som sa inak nerozhodla. Tehotenstvo je dar pre každú ženu a materstvo jeho násobkom. Nič nie je dôležitejšie ako život," odkazuje naša čitateľka všetkým mamičkám, ktoré majú často z lekárov strach a boja sa povedať svoj názor. 

Ak máte aj vy podobnú skúsenosť, neváhajte sa o ňu s nami podeliť. Možno pomôžete iným mamičkám, ktoré v niektorých životných situáciách nevedia, ako ďalej...

Zdroj: najmama.aktuality.sk  

(Pozn. Mnohé články na Najmama.sk sú pekné, no s niektorými sa nestotožňujeme. Tie pekné, ako je tento,  vyberáme. Vaša redakcia)