Magazín New York Times v nedeľu vydal príbeh s nejasným titulom "Čo sa deje so ženami, ktorým bol odmietnutý potrat?". Článok napísal Joshua Lang, študent UC Berkeley-UCSF Joint Medical Program, a príbeh sa pokúša odpovedať na otázku používajúc "zvratovú štúdiu". Išlo o štúdiu asi 200 žien, ktoré požadovali potrat no ten im bol zamietnutý a to väčšinou z dôvodu toho, že boli v privysokom štádiu na to aby mohol byť potrat legálne vykonaný.
Štúdia bola vykonaná skupinou pro-potratových výskumníkov hľadajúcich negatívne dopady pôrodov neplánovaných detí. Namiesto toho však zistili, že drvivá väčšina žien, ktoré kedysi požadovali potrat no ten im nebol poskytnutý, sú šťastné s tým ako sa to v konečnom dôsledku vyvinulo.
Toto je odpoveď na titulnú otázku z úst jednej z autoriek tejto štúdie, Diany Greene Fosterovej: "Okolo 5 percent žien si potom, čo porodili dieťa, žiada aby sa tak nestalo. Zvyšok žien sa prispôsobil."
A toto je odpoveď od ženy, ktorá takýto zvrat vnímania prežila na vlastnej koži. Jedná sa o pani S., ktorá ponúkla rozhovor pre Langov článok no nebola súčasťou spomínanej štúdie avšak aj jej bol zamietnutý potrat z dôvodu, že bola už v 23. týždni tehotenstva. "Moje dieťa je viac ako môj najlepší kamarát či láska môjho života. Je proste celým mojim svetom."
Tieto odpovede zrejme neboli takými aké p. Lang očakával. A tak namiesto toho aby narovinu napísal článok o výsledkoch štúdie alebo aby vzal za slovo ženu s ktorou viedol rozhovor, jednoducho popreplietal jej emočný príbeh sériou citácií pro-potratových "expertov" a zdôraznil "negatívne následky" rodičovstva: najmä rôzne obety.
"Odmietnutie potratu malo za následok niekoľko merateľných negatívnych účinkov pre pani S.," napísal Lang. "Musela sa vzdať svojej práce a bytu a jej neisté financie sa stali ešte viac neistými."
"Vzhľadom na niektoré z negatívnych dôsledkov takýchto odmietnutí," dodáva Lang, "Fosterovej štúdia vyvoláva nepríjemnú otázku: Je potrat spoločenským dobrom?"
Za účelom posúdenia skutočného výsledku odmietnutia sa podľa Langa nesmieme pýtať ženy to, čo si myslí, ale skôr porovnať jej socioekonomický status k ženám, ktoré podstúpili potrat. Ďalej cituje autorku štúdie Fosterovú: "Museli by ste sa pozrieť na ženy, ktorým sa podarilo podstúpiť potrat a tak zistiť či takáto žena, ktorá na tom kedysi bola podobne, bola schopná začať študovať, budovať si stabilný vzťah, kariéru alebo či dokonca neskôr bola schopná mať dieťa na ktoré už tentokrát bola pripravená."
Lang neochotne priznáva, že ženy, ktoré po tom, čo im bol odmietnutý potrat porodili, v skutočnosti tvrdia, že sú šťastné s tým ako sa veci v konečnom dôsledku vyvinuli.
Avšak ďalej namieta, že niektoré ženy si môžu rozmyslieť potrat kvôli nejakým bioetikom, ktorí tieto ženy obviňujú z toho, že klamú samé sebe a taktiež spoločnosti.
"Niekto by tieto výsledky rád použil ako dôkazy pre zákaz potratov - ženy zriedka ľutujú pôrod dieťaťa a dokonca aj takého, ktoré neplánovali," píše Lang. No ako podotýka Katie Watson, bioetička na univerzite Northwestern University’s Feinberg School of Medicine, tak si nejaké príbehy nahovárame vždy z určitého dôvodu. "Je psychologicky v našom záujme nahovoriť si pozitívny príbeh a ísť ďalej," povedala. "Nádherne to funguje u žien, ktoré majú ženy a sú za to rady a u žien, ktoré deti nemajú a užívajú si príležitosti, ktoré sa im vďaka tomu vyskytli."
Lang dáva do popredia príbeh 38-ročnej ženy, pani J., ktorá, odhodlajúc potratiť svoje neplánované dieťa, utrpela jeden zbabraný potrat a bola nútená ísť na ďalšie 3 kliniky v troch iných západných štátoch aby konečne našla niekoho, komu sa podarilo úspešne vykonať túto procedúru v neskorom štádiu tehotenstva. Kým sa tak stalo tak pani J. bola už v 23. týždni tehotenstva...
Ako Lang píše, tak po potrate "Pani J. získala prácu vo výrobnej továrni ako prevádzkarka ťažkého stroja pri mzde 15 dolárov za hodinu. Uchádzala sa o ňu posledných 6 mesiacov. Ak by mala dieťa, tvrdí, že by si túto prácu nebola schopná získať."
V Langovej mysli je zrejme prevádzkovanie ťažkého stroja za 15 dolárov na hodinu jasne lepším výsledkom než mať dieťa, ktoré by sa ako hovorí pani S. "mohlo stať viac ako mojim najlepším priateľom či láskou môjho života...je jednoducho celým mojim svetom."
Zdroj: lifenews.sk
