Ako zareaguje súcitný človek, keď niekto plače? Plač druhého človeka zvyčajne vyvolá reakciu utešiť a upokojiť tých, ktorých slzy vyjadrujú to, čo slová nedokážu.
Raz som stretla pôrodnú sestru, ktorá mi povedala o obzvlášť traumatizujúcom príbehu týkajúceho sa potratu.* Pacientka bola prijatá v nemocnici, v ktorej sestra pracovala. Pacientka bola v 25. týždni tehotenstva (tehotenstvo zvyčajne trvá 40 týždňov). Začiatkom toho dňa odišla na kliniku neskorých potratov, kde podstúpila krok č.1 viacstupňovej procedúry na vyvolanie smrti jej predčasne narodeného dieťaťa. Do srdca dieťaťa bol vstreknutý chlorid draselný (KCL), aby došlo k srdcovému infarktu. V ďalších dňoch sa lekári chystali vojsť dnu a vytiahnuť časti detského tela kúsok po kúsku.
Keďže pôrod sa začal neočakávane, žena zašla do nemocnice. Išlo však o nemocnicu, ktorá nevykonáva potraty. Keď žena povedala zdravotníckemu personálu, čím si počas dňa prešla, povedala im: "Prišla som na potrat. Chcem potrat. Nechcem toto dieťa. Okamžite chcem potrat."
Medzitým sa zbehli lekári a sestričky. Počúvali tlkot srdca a chlorid draselný, na počudovanie, nezastavil srdce dieťaťa. Diskutovali o situácii a stanovili, že musia resuscitovať dieťa, ak by sa narodilo živé.
Žena reagovala: "Ja ho nechcem. Chcem potrat. Zabite moje dieťa!"
Lekársky tím povedal: nie; ak sa dieťa narodí s tlkotom srdca, pokúsia sa o resuscitáciu. Žena pokračovala vo svojom pôrode. A keď sa dieťa narodilo, začalo plakať. Keď matka počula plač svojho dieťaťa, zakričala: "Zachráňte moje dieťa!"
Kopanie dieťaťa neobmäkčilo jej tvrdé srdce. Tlkot srdca neobmäkčil jej tvrdé srdce. Ale plač vlastného tela a krvi z nej vytiahol inštinktívnu a materinskú reakciu, aby zmiernila utrpenie krehkého stvorenia v jej strede.
Voľba, ktorú žena urobila skôr v ten deň, mala bohužiaľ trvalý následok: Resuscitácia nezabrala a dieťa zomrelo.
Dozvedeli sme sa z toho dôležitú lekciu, a tou je sila plaču. U predčasne narodených detí ho však nepočuť. Na počuteľnej úrovni nedokážeme vyslyšať ich prosby o pomoc. Ale my, ktorí vieme, že existujú, my, ktorí vieme, že ich životy sú ohrozené zlegalizovanými potratmi, máme zodpovednosť sa ozvať za nich, odvolávať sa na svedomie ostatných, aby sme im pomohli - nie im ublížili.
*Tento príbeh priniesla Stephanie na Pochode za život v meste Victoria v máji 2019.
Zdroj: lifenews.sk
