Vo svojich krátkych memoároch „Veci, ktoré som si želala vedieť….Predtým, ako som potratila svoje deti,“ autorka Farrah Christine opisuje svoju traumu po dvoch potratoch. Úryvky prináša LiveAction a my vám prinášame preklad tohto silného svedectva .
Farrah píše: „Nenávidím sa za to, že som potratila dve deti, a ani po desaťročiach sa nedokážem vyrovnať s rozhodnutiami, ktoré som urobila, a s nevedomosťou, ktorá ma v čase týchto rozhodnutí sprevádzala… Veľmi trpím depresiami kvôli tomu, že som zničila svoje deti.“
Žena hovorí, že sa každý deň ospravedlňuje Bohu za smrť svojich detí.
Keď Farrah otehotnela, držala s „liberálnou“ skupinou, ktorá bola za potraty. Ľudia, ktorí ju obklopovali, boli všetci zástancovia potratov a ona nebola v kontakte so žiadnymi zástancami života. Hovorí, že rodičia ju nikdy neučili, že potraty sú zlé.
Podľa Farrah jej „mentalita, ktorá ma obklopovala, trochu vymyla mozog“. Priznáva, že nikdy nebola „úplne spokojná“ so svojím rozhodnutím podstúpiť interrupciu, ale jej najbližší ju neustále uisťovali, že robí správnu vec.
Nevedela nič o vývoji plodu ani o vedeckých dôkazoch, že život sa začína počatím. Teraz hovorí: „Želala by som si, aby som pochopila, že to nie je zhluk buniek v mojom tele, že je to život… Želala by som si, aby som bola inak vzdelaná a pochopila, čo je v mojom lone.“
Farrahina trauma z potratu bola ešte horšia, keď porodila svoje prvé dieťa, syna. Hneď ako ho uvidela, začala myslieť na dve deti, ktoré potratila. Farrah hovorí:
„Skutočne si pamätám, ako som pred viac ako siedmimi rokmi držala v náručí svoje prvorodené dieťa a myslela som na tie vzácne deti, ktorých som sa pred rokmi vzdala. A narodenie môjho prvého dieťaťa bolo mierne poznačené uvedomením si (konečne) toho, čo som vlastne urobila. Zasiahlo ma to ako tona tehál. Nosila som v sebe vzácne malé deti.“
Keď sa zamyslela nad tým, aká opatrná bola počas tehotenstva so svojím synom a akú hodnotu mu prikladala, kým bol v jej lone, uvedomila si, že aj jej ďalšie dve deti boli cenné.
Okrem toho, že Farrah nebola informovaná o vývoji plodu a o vedeckých poznatkoch, ktoré stoja za postojom pro-life, nevedela nič o emocionálnych následkoch potratu. Sama hovorí: „Viem, že sa mi to nepozdáva: Priala by som si, aby som vedela, že budem prenasledovaná, skôr než som sa rozhodla zničiť existenciu svojich detí. Priala by som si, aby som pochopila, že budem celý život ľutovať a smútiť… Urobila som „ľahkú“ voľbu. Potom, neskôr v živote, som porodila deti a uvedomila som si, že tie, ktoré som potratila, by boli rovnako cenné a rovnako milované. Teraz mi tá „ľahká“ voľba v mnohých ohľadoch zničila život. Opäť si želám, aby som vedela, že by som ich bola milovala.“
Svoju knihu napísala preto, aby povzbudila ostatné ženy, aby nepotratili svoje deti a neurobili rovnakú chybu ako on
Zdroj: hlavnespravy.sk
