Dielo transsexuálnej spisovateľky je plné mizogýnie inšpirovanej pornom, píše Joan Smithová pre UnHerd.
Pornografia je plná mizogýnie. Dospievajúci chlapci môžu vo svojich telefónoch ľahko nájsť scény znásilnenia a sexuálneho mučenia, čo mení samotnú predstavu o tom, čo predstavuje “normálne” sexuálne praktiky. Je to také odporné, že si dokážete predstaviť, že prestížne inštitúcie budú utekať na míle ďaleko od každého, kto sa tým verejne nadchýna. Teraz už zjavne nie.
Stačí, aby si nadšenec do porna spojil svoj zvyk s čarovným slovíčkom “transgender”, a okamžite sa zmení na niečo radikálne a pokrokové. Je to taká rozšírená forma kultúrnej slepoty, že autor a akademik, ktorý tvrdí, že ho násilné porno presvedčilo, aby si “zmenil” pohlavie, dostal tento týždeň Pulitzerovu cenu za literárnu kritiku. “Sissy porno ma urobilo transsexuálom,” napísala kedysi Andrea Long Chuová, predtým Andrew.
Chuová píše knižné recenzie pre časopisy New York a Vulture. Akékoľvek predstavy o tom, ako byť ženou, pochádzajú z pornografie a populárnej kultúry, vrátane priznania, že prechod bol “kvôli klebetám a komplimentom, rúžu a maskare, kvôli plaču v kine, kvôli tomu, že som niekoho priateľka…”
Chuová má zjavne veľmi skreslenú predstavu o tom, čo je to byť ženou, a spája túto predstavu s pasivitou a obeťou takým extrémnym jazykom, že je nechutné ho citovať. Pisateľ opisuje, že bol “smutný, namyslený chlapec, zúrivý zo znásilnenia, beznádejne závislý od pornografie”, ktorú si pozeral celé hodiny v kúpeľni, kým jeho priateľka spala. Ospravedlňujem sa citlivým čitateľom, ale Chuová sa z tejto skúsenosti naučila, že “šukanie z teba robí ženu, pretože šukanie je to, čo je žena”.
Vulture opisuje Chuovú ako človeka s “jedinečnou mysľou”, ako aj s “prózou, ktorá sa vznáša ako olympionik”. Mysleli na “Pornografia je to, aké to je, keď si myslíte, že máte objekt, ale v skutočnosti má objekt vás. Je to teda kvintesenciálny výraz ženskosti.” Alebo to bolo možno vtedy, keď Chuová opísala análny otvor ako “akúsi univerzálnu vagínu, cez ktorú sa dá vždy dostať k ženskosti”?
Nech už sa tu deje čokoľvek, a vďačí to za veľa subžánru známemu ako “sissy porno”, so skutočnými ženami to nemá nič spoločné. Porno je obrovská komerčná operácia, ktorá zarába peniaze definovaním a ovládaním ženských tiel. Neponúka len vzrušenie, ale aj ideológiu, ktorá do sexu začleňuje násilie, a to až do takej miery, že mladé ženy čoraz častejšie hlásia požiadavky na takzvaný “drsný sex” vrátane škrtenia.
Dokonale sa hodí pre najextrémnejšie excesy rodovej ideológie, ktorej filozofia, podobne ako filozofia porna, je založená na myšlienke ženskosti ako výkonu. Ich spoločným znakom je predstava, že byť ženou znamená vysoké podpätky, rúž – a pasivitu. Existuje vo vesmíre vzdialenom od problémov väčšiny žien, vrátane hrozby sexuálneho a domáceho násilia, ktoré je súčasťou každodenného života mnohých žien.
Na jednej strane je udelenie Pulitzerovej ceny bezvýznamnému akademikovi, ktorý má za sebou katalóg krkolomných výrokov o ženách, len ďalším príkladom inštitúcie, ktorá si ničí vlastnú povesť. Ukazuje to však aj spôsob, akým rodová ideológia ničí kritické schopnosti a umožňuje mizogýnii preniknúť do hlavného prúdu v novom prestrojení.
Zdroj: hlavnespravy.sk
