Mám podozrenie, že stále existuje veľa ľudí, ktorí, hoci si uvedomujú, že takzvaná pandémia bola falošná, a že celý podvod s Covid-19 bol súčasťou niečoho oveľa väčšieho, si neuvedomujú, že to, čo sa deje teraz, už bolo raz vyskúšané – hoci, pravdaže, v menšom meradle.
Aby sme pochopili, ako, kedy a prečo, musíme sa vrátiť do Druhej svetovej vojny.
Všeobecne sa mylne predpokladá, že to bol Adolf Hitler, kto vymyslel vražednú ideológiu, pre ktorú si ho dnes ľudia najviac pamätajú – neúnavné zabíjanie miliónov mužov, žien a detí, ktorí boli považovaní za nejakým spôsobom nedokonalých, aby im bolo dovolené žiť.
Myšlienka masovej sterilizácie, ktorá sa pretavila do genocídy, však nepochádza od Hitlera ani od žiadneho z popredných členov nacistickej politickej strany NSDAP. Myšlienka premeniť teóriu eugeniky na praktický spôsob na očistenie nemeckej rasy pochádza z lekárskej profesie.
Obávam sa, že to boli lekári, ktorí prišli s myšlienkou odstrániť zo spoločnosti slabých – či už to boli telesne alebo mentálne postihnutí, alebo „nesprávneho“ náboženstva či rasy.
„Čistenie“ nemeckého národa nebolo pôvodne ani primárne nacistickým programom a nebol to jednoduchý antisemitizmus. (Odstránenie Židov a Rómov bolo len jednou časťou „očistného“ procesu.)
Boli to lekári, ktorí povzbudzovali nacistov, aby považovali chorobu za čisto sociálny problém a nie za výsledok vonkajších vplyvov, ako sú infekcie, a boli to nemeckí lekári, ktorí podporovali skorú a obzvlášť toxickú verziu sociálneho kreditu.
Tí, ktorí propagovali nemecký eugenický program, nezabíjali ľudí len preto, že nepochodovali správnym smerom, nevzdávali správne pozdravy a nespievali správne piesne.
Rozhodli sa tiež zabiť každého, kto sa im nezdal prijateľný. Každý, o kom si mysleli, že vyzerá „zvláštne“ alebo „škaredo“, mal byť zabitý, pretože ak by sa dostal do nesprávnych postelí, mohol by ohroziť čistotu druhu.
(Ironické na tom je, že nemeckí lekári zodpovední za túto veľmi konkrétnu formu genocídy nevyzerali práve pekne alebo roztomilo. Väčšina z nich vyzerala ako škaredé, strašidelné verzie zloduchov vo filmoch z Druhej svetovej vojny. Fotografie niektorých lekárov si môžete pozrieť vo vynikajúcom, no mrazivom dokumente s názvom „Akcia T4: Lekár za nacizmu“.)
A najdesivejšie na tom všetkom je, že to, čo sa stalo v Nemecku v 20. a 30. rokoch 20. storočia, sa teraz deje po celom svete.
Globalisti, ktorým pomáha a podporuje ich lekárska profesia, sú odhodlaní zbaviť svet starých, postihnutých, slabých a duševne chorých. A robia to bezohľadnejšie a efektívnejšie ako nemeckí lekári, ktorí viedli Hitlera a nacistov k ich programu genocídy.
V roku 1933 v Nemecku nacisti zaviedli zákon na prevenciu dedične chorých potomkov. Zákon stanovil, že každá osoba bude považovaná za dedične chorú, ak trpí niektorou z nasledujúcich chorôb:
- vrodená duševná nedostatočnosť
- schizofrénia
- maniodepresívne šialenstvo
- dedičná epilepsia
- dedičná chorea (Huntingtonova choroba)
- dedičná slepota
- dedičná hluchota
- akákoľvek ťažká dedičná deformácia
Bolo tiež rozhodnuté, že každá osoba trpiaca ťažkým alkoholizmom môže byť tiež zbavená schopnosti plodenia.
Rozhodnúť sa zabiť veľa ľudí bola samozrejme jedna vec. Zavádzanie zabíjania do praxe bolo niečo iné a v Nemecku pred Druhou svetovou vojnou lekári, ktorí boli hlboko ovplyvnení princípmi eugeniky, strávili veľa času snahou nájsť najlepší spôsob, ako sa zbaviť postihnutých, starých a slabých ľudí.
Tvrdo pracovali, aby našli riešenie, ktoré by mohli „predať“ Hitlerovi, zvyšku lekárskej profesie, národu ako celku a predovšetkým sebe.
Lekári stojaci za masovým zabíjaním chceli sebaistú, lekársku odpoveď na to, čo považovali za obrovskú hrozbu – existenciu ľudí, ktorých považovali za brzdu spoločnosti, ľudí, ktorí skôr brali ako dávali, ľudí, ktorí boli závislí na iných a ľudí, ktorých udržanie pri živote stálo veľa zdrojov.
Mnoho ľudí (najmä starých a chorých) bolo zabitých vyhladovaním. (Tento jednoduchý postup je vo svete populárny už niekoľko desaťročí. Navštívte ktorúkoľvek modernú nemocnicu a uvidíte, ako starší pacienti zomierajú od hladu.)
Nakoniec sa rozhodli používať plynný oxid uhoľnatý (poznámka redakcie: a tiež plyn Zyklon-B) na zabíjanie svojich „pacientov“, ale aby si zachovali chochmes, svoje činy skrývali a možno, aby upokojili zvyšky svojho svedomia, predstierali, že plynové komory sú súčasťou liečebného procesu.
Táto samoúčelná filozofia bola dodržaná aj vtedy, keď bol zavedený smrteľný očkovací program proti Covid-19. Lekári predstierali, že vakcína bola navrhnutá tak, aby poskytovala ochranu pred smrteľnou chorobou, hoci dôkazy ukazovali, že produkt bol navrhnutý tak, aby nechránil, respektíve neliečil, ale aby zabíjal.
Plynové komory neboli pôvodne navrhnuté ako neslávne známe sprchy, ale ako „inhalačné miestnosti“, kde pacienti mohli vdychovať „liečivý“ plyn pre svoje zdravie, ako im bolo tvrdené. Boli zriadené špeciálne „liečebné“ miestnosti, kde bolo možné „pacientov“ priviezť vlakom alebo autobusom, aby boli „ošetrení“.
Ihneď po ich „liečbe“ boli telá zavraždených pacientov spálené a ich popol vysypaný do neďalekej rieky.
Prirodzene, Nemci chceli pokryť náklady svojho podniku, a tak odstraňovali zlaté zuby a takto získané zlato posielali do Banky pre medzinárodné zúčtovanie vo Švajčiarsku (BIS). BIS potom peniaze odovzdala nacistom.
Lekári tiež vyberali mozgy z mŕtvol a odovzdávali ich neurológom, aby sa s nimi pohrali. Slová „hrať sa“ používam zámerne, pretože „výskum“, ktorý sa uskutočnil, nepriniesol žiadne užitočné výsledky.
Napokon mali neľútostní Nemci ďalší trik na zarábanie peňazí. Predstierali, že ich „pacienti“ sú stále nažive, aby mohli od štátu ich pôvodu alebo od príbuzných žiadať náklady na zdravotnú starostlivosť.
Lekári a byrokrati zodpovední za zabíjanie hrdo vypočítavali, koľko peňazí ušetrili Nemecku zabíjaním ľudí, ktorí namiesto produkovania len „požierali“ zdroje.
Stojí tiež za zmienku, že lekári pracujúci v tejto nezvyčajnej oblasti medicíny boli veľmi dobre platení. O niekoľko desaťročí neskôr, keď bola zavedená vakcína proti Covid-19, lekári, ktorí súhlasili s injekčným podávaním neovereného, experimentálneho patoku svojim pacientom, boli tiež mimoriadne dobre zaplatení za svoje úsilie – za očkovanie proti covidu boli platení oveľa viac ako za očkovanie proti iným chorobám.
Toto neľútostné hľadanie rasovej čistoty viedlo lekárov k hľadaniu spôsobov, ako vyhubiť všetkých tých – ako boli Židia a Rómovia – ktorých považovali za nebezpečenstvo pre čistotu árijskej rasy.
Bolo to takmer určite prvýkrát v histórii, keď lekári chladnokrvne plánovali zabiť svojich pacientov, a zdá sa, že aj nacistické vrchné velenie muselo byť v jednom momente šokované, pretože Hitler sa zámerne dištancoval od programu (pôvodne nazývaný T4 a neskôr známy pod kódovým označením 14F15).
Dokonca aj on bol pravdepodobne znepokojený tým, čo lekári robili (alebo ho možno len znepokojili dôsledky jeho činov pre vlastné PR).
Prečo som prišiel s touto témou? Prečo o tom teraz píšem?
Odpoveď je, že lekári na celom svete momentálne robia presne to, čo robili nemeckí lekári v nacistickom Nemecku. Jediný rozdiel je v tom, že to robia efektívnejšie, chladnokrvnejšie a v oveľa väčšom rozsahu.
Plán tentoraz nie je zabiť niekoľko miliónov ľudí, zabiť ich plynom, ale použiť širokú škálu metód na hromadné vyvraždenie niekoľkých miliárd. Nemeckí nacistickí lekári, ktorí svojou bezohľadnosťou šokovali aj Hitlera, by boli nadšení a potešení činnosťou dnešnej svetovej lekárskej profesie.
Stojí za zmienku, že na Norimberských procesoch boli lekári odsúdení za vinných z vojnových zločinov, ak experimentovali na pacientoch bez toho, aby ich požiadali a získali od nich súhlas.
Keďže vakcína proti Covid-19 bola a stále je experimentálna, potom všetci lekári, ktorí podali túto vakcínu bez toho, aby svojim pacientom povedali, že je experimentálna, a následne riadne získali ich súhlas, boli a sú vinní z vojnových zločinov.
AUTOR: Dr. Vernon Coleman
Zpracoval: badatel.net;
https://cz24.news/dr-coleman-ako-a-kedy-sa-lekari-naucili-zabijat/
