Choď na obsah Choď na menu
 


Radkin Honzák je známy český psychiater. Známy nielen kvôli svojim knihám, ale najmä kvôli svojmu hlboko ľudskému a predsa nekompromisnému humoru. Nazýva veci ich pravými menami práve vtedy, keď si na ich pravé mená nikto ani nespomenie. Pritom sa ale majstrovsky dokáže vyhnúť brutálnej arogancii i agresivite.

 

Taký je aj jeho blog spred niekoľkých dní, tiež ho začína anekdotou zo židovského prostredia, ktorá skvele vystihuje jazykové zmätenie v kultúrnej vojne. V parafráze: Jeden žid nasypal druhému do šofaru hrach, čím ho poškodil. Na súdnom dvore znalec na vytrvalé naliehanie vysvetľuje sudcovi: “Viete, čo je šofar? To je taká… trúbka!” Sudca si oddýchne, že konečne vie, čo je jadrom sporu, a rozhodne. Vzápätí potom k nemu pristúpia obe sporné strany a spolu so znalcom jednohlasne vravia: “Aby bolo jasno, pán sudca, šofar nie je žiadna trúbka! Šofar je šofar!”

Nechápavé prekvapenie na tvári sudcu musí vzbudiť smiech, ale Radkin Honzák tou anekdotou povedal, čo chcel: V živote ľudí sú veci a javy, ktoré sa vzpierajú každému pokusu o definíciu. Zvyčajne sú to veci, ktorým prikladáme obrovský význam, hoci sa nimi veľmi v myšlienkach nezaoberáme. Veď načo? Šofar je predsa šofar!

A v tejto chvíli to R. Honzák vybalí: “Manželstvo je manželstvo a nie zväzok homosexuálneho páru. Nech sa im doprajú všetky práva majetkové a sociálne, ale som proti tomu, aby sa im doprialo právo rodičovské. Ak má žena dieťa z predchádzajúceho pomýleného vzťahu, nech sa oň naďalej stará, pretože to je JEJ dieťa a nemôže byť ukrátená na materinských právach. Avšak som dôsledne proti možnosti adopcie, lebo to otvára dvere nesmierne špinavému kšeftu, a to kšeftu s deťmi. Stačia nám tie prasačinky s tretím IVF (mimotelové oplodnenie – pozn. redakcie) štyridsaťročnej žene, ktorá sa po ukončení kariéry rozhodla mať dieťa. Stačia nám nečisté obchody so surogátnymi matkami. Dieťa nie je komodita, ktorú je možné obstarať si na trhu, dieťa je spoločným plodom lásky založenej rodiny. A rodina sa nám nebezpečne rozpadáva.

Ďalej sa R. Honzák venuje úvahe o detských domovoch a adopciách, ktorú zakončuje: “Čo je ochotný dať akýkoľvek žiadateľ o dieťa – komoditu za novorodenca s čistým rodokmeňom? Veľa. A koľko sa ponúkne obchodníkov, ktorí budú ochotní taký obchod sprostredkovať? Veľa. Koho si radšej vyberie homosexuálny pár k adopcii? A práve tu sa otvárajú brány výnosnému nemorálnemu kšeftu. Šofar je šofar a rodina je rodina. Dieťa je jej produkt, žiaden tovar!,” zakončuje nekompromisne Radkin Honzák.

Zdroj: hlavnespravy.sk