Žena, o ktorej doktori vyhlásili, že jej mozog už nefunguje, sa prebrala z kómy. Stalo sa tak po tom, ako počula lekárov opakovane sa pýtať jej manžela, či ju chce odpojiť od prístroja udržiavajúceho ju pri živote.
Po tom, ako bola lekármi uvedená do kómy sa podľa správy na the Inquisitr doktori viac ako raz za týždeň pýtali Johna Bonea „Čo by si myslela vaša žena o tom, že je pripojená k jednotke umelého dýchania?“
Veci nabrali rýchly spád, keď bola Jenny Boneová hospitalizovaná v marci 2014 z dôvodu, že sa nemohla hýbať ani ovládať telesné funkcie.
„Keď sa ma prvýkrát opýtali, či ju chcem odpojiť od prístroja, bolo to ako blesk z jasného neba,“ povedal John Bone. „Len v piatok ju prijali ako chorú a v pondelok ma už volali do izby. Vedel som, že je to buď preto, lebo je moja žena mŕtva alebo, že má k smrti blízko. Hneď som im však povedal, že na to je ešte priskoro.“
Muž povedal, že lekárom sa nepodarilo diagnostikovať stav jeho manželky, no stále sa ho pýtali, či ju chce odpojiť od prístroja.
„V podstate povedali, že vôbec neodpovedá a nevedia, čo jej je,“ povedal. „Ale nad odpojením bolo príliš skoro už len rozmýšľať.“
Jenny bol diagnostikovaný Syndróm Guillian-Barré – ojedinelý stav ovplyvňujúci imunitný systém, ktorý následne napáda nervy a ktorý môže skončiť paralýzou. Práve tá spôsobila, že upadla do bezvedomia, a tým pádom nemohla reagovať na postupy lekárov snažiacich sa zistiť, čo jej je.
Po tom, ako prestala odpovedať na testy reflexie, aj keď jej skenovali mozog, bola 40-ročná žena vyhlásená za mŕtvu – teda s nefunkčným mozgom.
Počula však všetko, keď sa lekári pýtali jej manžela na odpojenie z prístrojov.
Nie je to prvýkrát, čo bol pacient vyhlásený za mŕtveho, čo sa týka funkčnosti mozgu, alebo s apalickým syndrómom, pričom bol stále pri vedomí a počul, čo sa okolo neho deje. Diagnóza apalického syndrómu je zdrojom rozporov už veľa rokov a advokáti telesne nespôsobilých sa snažia o jeho opätovné zváženie či odstránenie.
Muž z Ontaria, o ktorom si mysleli, že má apalický syndróm, komunikoval s lekármi po tom, ako im lekársky pokrok v roku 2012 umožnil analyzovať jeho mozgové vlny.
Advokáti Prevencie eutanázie v tom čase predpokladali, že najmenej 40% diagnostík apalického syndrómu nie je pravdivých.
12-ročnému chlapcovi z Texasu, ktorému v tom istom roku prisúdili tento syndróm a ktorý sa zotavoval zo strelnej rany, hrozilo odpojenie od prístrojov z nariadenia komisie nemocnice pre etiku.
Aj keď bolo nariadenie komisie odvolané a chlapec začal dýchať sám, jeho lekár mu odmietal jedlo a vodu a do karty uviedol „Neresuscitovať“ bez toho, aby tento postup konzultoval s jeho rodičmi, alebo si zadovážil povolenie – argumentoval to tým, že dieťa bolo v pretrvávajúcom vegetatívnom stave.
V tom čase bola diagnóza apalického syndrómu zneužitá aj v prípade Josepha, kanadského dieťaťa trpiaceho pre príčinu neurologického pôvodu, v dôsledku ktorej si mysleli, že nereaguje. Jeho rodičia museli s nemocnicou bojovať, aby ho neodpojila od prístrojov a neskôr sa im podarilo presunúť ho do nemocnice v Amerike, ktorá mu zabezpečila ďalšiu liečbu predtým, ako doma zomrel na následky svojho stavu prirodzenou smrťou.
John Bone povedal, že len pár dní po tom, ako odmietol požiadavku lekárov odpojiť svoju ženu od prístrojov, sa ho to lekári pýtali znova.
„Sedel som na posteli vedľa nej a držal som ju za ruku,“ povedal. „Myslím si, že o týchto veciach sa nemalo hovoriť tak, že ich počuje.“
„No mal som zimomriavky keď som zistil, že od slova do slova počula všetko, čo som povedal.“ John a Jenny Boneovci sa predtým rozprávali o tom, čo by robili v situácii, ako bola táto – a Jenny povedala, že nechce byť pri živote udržiavaná strojmi.
No podľa toho, akú mala diagnózu – ktorú lekári nevedeli určiť – by Jenny nežila, keby jej manžel John nešiel proti tomuto jej vyjadreniu.
„V skutočnosti som bola veľmi prekvapená, že môj manžel odmietol odpojiť ma od prístrojov,“ povedala Jenny. „Ako väčšina párov, aj my sme sa rozprávali o tom, čo by sme robili, keby sa nám stalo niečo takéto. Ja som povedala, že by som chcela, aby ma odpojili."
,,Išiel vlastne proti mojej vôli, ale som nesmierne rada, že to urobil.“
Zdroj: http://www.lifenews.sk/node/8372
