Väčšina ľudí by asi povedala, že mať päť detí je dosť. Mnoho Američanov považuje mnohopočetné rodiny za škandál alebo príťaž.
Rodina Shervheimovcov sa rozhodla nielen pre veľkú rodinu, ale tiež, že vytvoria domov jedným z najzraniteľnejších detí na svete, dievčatám narodeným v zámorí, ktoré majú downov syndróm.
Lee a Karen milujú všetkých svojich sedem detí, biologické aj adoptované. Po tom, čo sa im narodili teraz už osemnásťročné dvojčatá Daniel a Andrew, sa im o štyri roky neskôr narodil Sam.
Teraz majú tri dcéry. Tie majú všetky 11 rokov. Všetky tri majú Downov syndróm.
A dve z nich sú adoptované.
Asi pred jedenástimi rokmi, v čase, keď sa narodil ich syn David, sa Lee a Karen rozhodli, že si adoptujú dieťa s downovým syndrómom, aby mala ich dcéra Annie spoločníčku.
Ďalším ich neočakávaným krokom bolo, že sa rozhodli adoptovať si dieťa z východnej Európy. Pomohla im pri tom organizácia Reece's Rainbow, ktorá pomáha rodičom s adopciami detí s downovým syndrómom.
„S manželkou sme túto myšlienku nemohli dostať z hlavy,“ povedal Lee pre portál Quad City Press. „Mnoho detí potrebuje rodinu a my sme vedeli, že by sme potenciálne mohli pomôcť aspoň niektorým.“
Po tom, čo sa najskôr rozhodli adoptovať si Katie, strávili šesť týždňov v Kyjeve a navštívili detský domov v neďalekom Charkove. Počas ich pobytu na Ukrajine sa rozhodli, že vo svojom srdci, aj dome majú miesto ešte pre jedno dieťa.
Keď videli fotku Emie, na ktorej sa tvári rovnako ako ich biologická dcéra na jednej zo svojich fotografií, vedeli, že domov prídu s dvomi deťmi.
Obidve dievčatá boli v rovnakom veku, ako ich dcéra Annie. Už sa viac nebudú musieť báť, že jej bude chýbať spoločnosť.
Lee povedal, že po tom, čo ukrajinská vláda dokončila papierovanie, sa mohli konečne vrátiť do Spojených štátov, kde sa skutočné problémy len začali.
„Ak mám byť úprimný,“ povedal Lee pre portál Press, prijať rusky hovoriace dievčatá so špeciálnymi potrebami „bolo pre našu rodinu naozaj náročné. Prišli s mnohými problémami, ktoré sme ani nepredpokladali.“
Po tom, čo sa naučili posunkovú reč a ako sa vhodne správať, sa rodina presťahovala do Lino Lake v Minnesote, kde si našli novú podpornú skupinu v cirkvi Eagle Brook. Tu našli osobnú pomoc a duchovnú útechu.
Počas posledných siedmich rokov bol každý rok lepší a lepší, hovoria.
„Myslím si, že moje dievčatá môžu robiť takmer všetko, čo chcú, a to je to, čo pre ne chcem,“ povedal ich otec.
Odhodlanosť rodiny je poháňaná ich vierou. Rodine nechýba ani zmysel pre humor, ktorý Lee ukázal počas amerických parlamentných volieb v roku 2014, keď napísal na Tweeter:
Iba špeciálne osoby dokážu veriť v potenciál „mentálne postihnutých,“ pretože oni v živote zažili, čo je to nepochopenie. Dnes bude 90 percent všetkých detí diagnostikovaných downovým syndrómom poslaných na umelý potrat. Toto percento je v niektorých krajinách ešte vyššie. Niektorí dokonca hovoria o „svete bez ľudí s Downovým syndrómom.“
Náš Boh a naše skúsenosti nás učia, že každé dieťa je nenahraditeľné a má nekonečný potenciál, povedal Lee pre miestne médiá a všetkých povzbudil, aby nasledovali jeho príklad a adoptovali si jedno alebo dve deti s downovým syndrómom.
„Mojím posolstvom je, že naozaj nezáleží na tom, kde ste začali, alebo odkiaľ pochádzate,“ povedal Lee. „Pre všetkých sú tu nekonečné možnosti, nezáleží na tom, či má niekto postihnutie, alebo nie. Všetci si zaslúžia šancu.“
Zdroj: lifenews.sk
