Rodičia, ktorí inklinujú k pohybu a pravidelne sa hýbu, motivujú k pohybu aj svoje deti. Pridanou hodnotou športu je aj psychologický rozvoj dieťaťa. “Úloha rodiča je pri pohybe rovnako ako pri všetkých aspektoch výchovy značná. Deti sa rodia s predispozíciou k pohybu,” priblížil profesionálny tréner Ľuboš Gsch.
Podľa neho, ak dieťa prejaví záujem o konkrétnu športovú aktivitu, je dobré mu to umožniť. “Dieťa sa bude profilovať samo. Prístup rodiča, že jeho dieťa bude hokejista, nepovažujem za ideálny,” uviedol Gsch. Zároveň podotkol, že sa deti pomocou športu vyvíjajú aj psychologicky. Niektoré sa po prehre na začiatku hnevajú alebo plačú, prípadne prepadávajú iným frustrujúcim emóciám. “Ak sa na ne pozrieme po pár mesiacoch, tak sú už stotožnené s procesom. Ten veľmi pripomína proces života v dospelosti,” doplnil.
Dôležité je podľa neho motivovať deti k športu tak, aby ich to bavilo a nebrali pohyb ako rozkaz. “Ak deťom dáme dostatočnú hernú zápletku alebo niečo, čo ich zaujme, deti sa zapoja prirodzene,” ozrejmil. Zároveň upozornil, že napriek tomu, že boli pridané hodiny telesnej výchovy, škola nemôže suplovať a rozhodne nie zabezpečiť potrebné pohybové aktivity.
“Pri športe dochádza nielen k samotnej podpore funkcionality detí, ale má aj vnútrotelový následok. Zvýšená tepová frekvencia a zvýšenie teploty tela sú pozitívne procesy, ktoré by mali byť podporované. Zlepšujú celkovú zdravotnú situáciu človeka,” zhrnul Gsch. Počas športovania si dieťa podľa jeho slov buduje vôľové vlastnosti, ako je disciplína, odvaha, súdržnosť či vytrvalosť spolu so sebavedomím a sebadôverou.
Zdroj: hlavnespravy.sk
