Táto požiadavka sa nachádza medzi niekoľkými ústavnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré prezident Putin predložil verejnosti a o ktorých by sa malo verejne hlasovať v referende.
Balík zmien obsahuje vyhlásenie o ruskej viere v Boha ako aj zákaz rozdávania ruského územia. Územná novela by posilnila pozíciu Ruska na Kryme – regióne, ktorý bol k Ruskej Federácii pripojený v roku 2014, ako aj pozíciu Kurilských ostrovov, ktoré sú jablkom sváru medzi Ruskom a Japonskom ešte od druhej svetovej vojny.
Putinov boj proti západnému liberalizmu však začal už dávnejšie, keď zakázal napríklad šírenie „homosexuálnej propagandy“ medzi mladými Rusmi. Zákaz odsúdili mnohí liberáli a Európsky súd pre ľudské práva, lebo sa podľa nich používa na prenasledovanie aktivistov za práva homosexuálov.
Tento typicky západný pohľad však väčšina Rusov nezdieľa. Zatiaľ čo štát je oficiálne sekulárny, väčšina Rusov sa označuje za pravoslávnych kresťanov a so zákazom podpory šírenia homosexuálnej propagandy súhlasí.Okrem záležitostí viery, rodina, manželstva a územnej celistvosti Ruska by sa do pozmenenej ústavy mala zahrnúť podpora miezd a dôchodkov. Putin tiež navrhol zmenu a doplnenie historickej pravdy s cieľom chrániť veľký úspech ľudí pri obrane vlasti.Ruský prezident roky tvrdo bojuje proti západným pokusom zmenšiť význam ZSSR urobil v druhej svetovej vojne. Porážka nacistického Nemecka stála odhadom 27 miliónov sovietskych životov.Súčasná ústava pochádza ešte z roku 1993, keď vtedajší prezident Boris Jeľcin prijal „západnú demokraciu a kapitalizmus“.Návrh ústavnej reformy bol schválený dolnou komorou ruského parlamentu, štátnou Dumou v januári tohto roku a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prezidenta Putina boli predložené na druhé čítanie na budúci týždeň.Referendum o doplnení ústavy sa má uskutočniť 22. apríla. Dovtedy musí mať konečný súhlas ako aj od parlamentu, tak aj od ústavného súdu. Mnoho zmien a doplnení bolo predložených v spolupráci s významnými sociálnymi a kultúrnymi osobnosťami, ktoré boli súčasťou ústavnej pracovnej skupiny.Proti návrhu sa však nájdu aj kritické hlasy a to hlavne zo strany mimovládok a ich spolupracovníkov. Napríklad politológ Grigorij Golosov kritizoval zmeny ústavy ako „politické“. „Ústava, ktorú máme, naznačuje, že štát by mal byť bez ideológie. Preto si myslím, že tieto zmeny nie sú vhodné.“Grigorij Golosov je profesorom a dekanom Katedry politológie na Európskej univerzite v Petrohrade v Rusku (EUSP). Medzi podporovateľov a finančníkov univerzity EUSP patrí aj Nadácia otvorenej spoločnosti Georga Sorosa.Ruský politický analytik Konštantín Kalačev a šéf moskovského think-tanku Political Expert Group povedal zasa pre ruské zastúpenie BBC, že návrhy sú akási divná zmiešanina. „Ukazuje sa, že naši predkovia nám dali vieru v Boha a myšlienky komunizmu“.Nakoniec však pravdivo dodal, že: „Putin odzrkadľuje názory väčšiny Rusov.“Očakáva sa, že zmena ústavy prejde.
Andrea Lopatková
Zdroj: hlavnespravy.sk
