Podľa údajov Eurostatu dosiahol počet novorodencov v Európskej únii v roku 2023 celkovo 3 milióny 655 tisíc, čo je najmenej od roku 1961
Počet narodených detí v Európskej únii v roku 2023 predstavoval 3 milióny 655 tisíc, čo je najmenej od začiatku zberu údajov v roku 1961, uvádza denník Financial Times. Európsky štatistický úrad konštatuje, že pôrodnosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 5,5 %, čím dosiahla rekordný pokles v histórii pozorovaní. Predtým sa predpokladalo, že v roku 2023 sa v EÚ narodia približne 4 milióny detí. V 60. rokoch 20. storočia krajiny EÚ zažívali vrchol pôrodnosti, keď sa ročne narodilo približne 7 miliónov detí. Takýto výrazný pokles pôrodnosti predstavuje pre EÚ vážne hospodárske problémy. Nízka pôrodnosť môže zvýšiť zaťaženie štátnych rozpočtov, keďže počet práceschopného obyvateľstva sa znižuje, zatiaľ čo náklady na zdravotnú starostlivosť a dôchodky rastú.
Podľa Eurostatu je pokles pôrodnosti obzvlášť výrazný v pobaltských štátoch, ako aj v Grécku, Španielsku, Taliansku, Poľsku a Fínsku. V týchto krajinách sa počet narodených detí za posledné desaťročie znížil najmenej o štvrtinu. Americký podnikateľ Ilon Musk už dávnejšie vyjadril názor, že demografické problémy by mohli viesť k zániku celých krajín a dokonca celého ľudstva. Pritom na Ukrajine je v súčasnosti pôrodnosť približne 1,0 dieťaťa na ženu, čo je jedna z najnižších hodnôt na svete, uviedla Florence Bauerová, regionálna riaditeľka pre východnú Európu a strednú Áziu Populačného fondu OSN.
Počet detí narodených v EÚ má od roku 1960 klesajúcu tendenciu. Najnižší počet bol zaznamenaný v roku 2023, pričom v predchádzajúcom roku sa narodilo o 255 tisíc detí viac (3,88 milióna). V roku 1990 sa v EÚ narodilo 5,1 milióna detí, čo predstavuje posledný rok, keď počet narodených detí prekročil 5 miliónov.
Počet obyvateľov
Rast počtu obyvateľov EÚ sa obnovil v roku 2022
K 1. januáru 2023 žilo v Európskej únii (EÚ) 448,8 milióna ľudí. Najľudnatejšou krajinou EÚ bolo Nemecko (84,4 milióna, 19 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), nasledovalo Francúzsko (68,2 milióna, 15 %), Taliansko (59,0 milióna, 13 %), Španielsko (48,1 milióna, 11 %) a Poľsko (36,8 milióna, 8 %). Celkovo týchto päť krajín EÚ tvorilo 66 % obyvateľstva EÚ. Na opačnom konci rebríčka krajín EÚ s najnižším počtom obyvateľov bola Malta (542 000 ľudí, čo zodpovedá 0,1 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), Luxembursko (661 000, tiež 0,1 %) a Cyprus (921 000, 0,2 %). Počas 20-ročného obdobia od 1. januára 2003 do 1. januára 2023 sa celkový počet obyvateľov EÚ zvýšil zo 431,2 milióna na 448,8 milióna, čo predstavuje nárast o 4 %. Počas tohto obdobia 18 krajín EÚ zaznamenalo nárast počtu obyvateľov a 9 krajín zaznamenalo pokles. Najväčší relatívny nárast bol zaznamenaný v Luxembursku (47 %), na Malte (36 %), v Írsku (33 %) a na Cypre (29 %), zatiaľ čo najväčší relatívny pokles bol zaznamenaný v Lotyšsku (-18 %), Bulharsku a Litve (obe -17 %) a Rumunsku (-12 %). Najväčší absolútny nárast bol zaznamenaný vo Francúzsku a Španielsku (v oboch prípadoch 6,3 mil.), zatiaľ čo najväčší absolútny pokles bol zaznamenaný v Rumunsku (-2,6 mil.), Poľsku (-1,5 mil.) a Bulharsku (-1,4 mil.).
Počet obyvateľov Slovenska od roku 2004 rástol až do roku 2021, kedy začal klesať a k 1. januáru 2023 dosiahol 5, 429 mil.
Graf
Hustota obyvateľstva
Hustota obyvateľstva v EÚ sa pohybuje od 18 do 1 693 osôb na km² Hustota obyvateľstva, teda počet osôb na kilometer štvorcový (km²), bola v roku 2022 v EÚ v priemere 109 osôb na km². Táto hodnota sa v jednotlivých krajinách EÚ výrazne líšila. Najvyššia hustota obyvateľstva bola zaznamenaná na Malte (1 693 osôb na km²), s odstupom nasledovalo Holandsko (518) a Belgicko (384). Na opačnom konci rozpätia sa nachádzali Fínsko (18 osôb na km²) a Švédsko (26) s najnižšou hustotou obyvateľstva. Pri porovnaní roku 2022 s rokom 2002 došlo k nárastu hustoty obyvateľstva v 18 krajinách EÚ, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný na Malte (z 1 255 na 1 693 osôb na km²), v Luxembursku (zo 173 na 253) a v Belgicku (z 341 na 384). Najväčší pokles zaznamenali Rumunsko (z 95 na 81) a Bulharsko (zo 71 na 60). V priemere EÚ sa hustota obyvateľstva v tomto období zvýšila zo 105 osôb na km² na 109 osôb.
Na Slovensku bola hustota obyvateľstva 112 osôb na km².
Viac žien ako mužov
K 1. januáru 2023 žilo v EÚ 229 miliónov žien a 219 miliónov mužov. To zodpovedá pomeru 104,6 žien na 100 mužov, čo znamená, že žien bolo o 4,6 % viac ako mužov. Vo všetkých krajinách EÚ okrem Malty, Švédska, Luxemburska a Slovinska bolo viac žien ako mužov. Najvyššie hodnoty boli zistené v Lotyšsku (o 16 % viac žien ako mužov) a v Litve (o 14 % viac). Pre porovnanie, pred 20 rokmi, 1. januára 2003, bolo v EÚ o 5,4 % viac žien ako mužov, pričom minimálny pomer bol 101,3 žien na 100 mužov v Írsku a maximálny 118,0 v Lotyšsku. V období rokov 2003 – 2023 bol najväčší nárast tohto pomeru zaznamenaný v Bulharsku (zo 105,3 na 108,0 žien na 100 mužov), zatiaľ čo najväčší pokles bol zaznamenaný na Malte (zo 101,8 na 90,3 žien na 100 mužov).
Na Slovensku je 104,5 ženy na 100 mužov.
Starnutie obyvateľstva EÚ
Podiel osôb vo veku nad 80 rokov sa v rokoch 2003 až 2023 zvýšil z 3,7 % na 6,0 %. V období od 1. januára 2003 do 1. januára 2023 sa podiel osôb vo veku 80 rokov a viac zvýšil vo všetkých krajinách EÚ, na úrovni EÚ o 2,3 konkrétne z 3,7 % na 6,0 %. Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Grécku (+3,3 p. b., z 3,8 % na 7,1 %) a Lotyšsku (tiež +3,3 p. b., z 2,7 % na 6,0 %) a najnižší vo Švédsku (+0,2 p. b., z 5,3 % na 5,5 %). Na Slovensku je tento podiel starých ľudí nad 80 rokov 3,4 %. V rovnakom období sa vo všetkých krajinách EÚ zvýšil aj podiel osôb vo veku 65 rokov a viac. Na úrovni EÚ tento nárast predstavoval 5,1 percentuálneho bodu, zo 16,2 % na 21,3 %. Na Slovensku je to 14,4 %.
Podiel osôb vo veku do 15 rokov sa v období rokov 2003 až 2023 znížil zo 16,4 % na 14,9 %. Na Slovensku je to 16,1 %. V období od 1. januára 2003 do 1. januára 2023 sa podiel detí a mladistvých (vo veku do 15 rokov) na úrovni EÚ znížil o 1,5 p. b., zo 16,4 % na 14,9 %. Pokles bol zaznamenaný vo všetkých krajinách EÚ okrem Česka (+0,6 p. b.), Estónska a Slovinska (obe krajiny +0,01 p. b.), pričom najväčší pokles bol zaznamenaný na Malte (-6,0 p. b.) a Cypre (-4,9 p. b.). K 1. januáru 2023 bol podiel detí a dospievajúcich najvyšší v Írsku (19,3 %) a najnižší v Taliansku (12,4 %). V rovnakom období sa podiel mladých ľudí (vo veku 0 až 19 rokov) znížil vo všetkých krajinách EÚ. Na úrovni EÚ tento pokles predstavoval 2,5 p. b., z 22,6 % na 20,1 %.
Menej pôrodov, viac úmrtí
Klesajúci počet narodených detí
V EÚ bola hrubá miera pôrodnosti, ktorá vyjadruje počet živonarodených detí na 1 000 osôb, v roku 2002 na úrovni 10,1, v roku 2008 stúpla na 10,6 a odvtedy klesla na 8,7 v roku 2022. Spomedzi krajín EÚ došlo pri porovnaní roku 2022 s rokom 2002 k poklesu v 22 krajinách a k nárastu v 4 krajinách, pričom v Bulharsku bola miera rovnaká. V roku 2022 bola najvyššia hrubá miera pôrodnosti na Cypre (11,2 živonarodených detí na 1 000 osôb), vo Francúzsku (10,7), Írsku (10,5) a Švédsku (10,0) a najnižšia v Taliansku (6,7), Španielsku (6,9) a Grécku (7,3).
Na Slovensku je miera pôrodnosti 9,7.
Počet úmrtí sa zvyšuje
Hrubá miera úmrtnosti (počet úmrtí na 1 000 osôb) bola v EÚ v roku 2002 na úrovni 10,0, do roku 2014 kolísala medzi 9,7 a 10,1 a potom sa mierne zvýšila a v rokoch 2015 až 2019 sa pohybovala medzi 10,2 a 10,5. Počas pandémie COVID-19 sa zvýšila na 11,6 v roku 2020 a 11,9 v roku 2021, potom mierne klesla na 11,5 v roku 2022. V 21 krajinách EÚ došlo v tomto období k nárastu miery a v 6 krajinách k poklesu. V roku 2022 bola najvyššia hrubá miera úmrtnosti zaznamenaná v Bulharsku (17,9 úmrtí na 1 000 osôb), Lotyšsku (16,4), Litve (15,1) a Chorvátsku (14,8) a najnižšia v Írsku a Luxembursku (obe 6,8) a na Cypre a Malte (obe 8,0).
Na Slovensku dosahuje miera úmrtnosti 11.
Vek žien pri narodení prvého dieťaťa sa zvýšil na 29,7 roka
Priemerný vek prvorodičiek v EÚ sa zvýšil: v roku 2013 bol priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa 28,8 roka (v prípade 6 krajín je najskorší dostupný rok v období 2006 – 2013 a súhrnný údaj za EÚ možno vypočítať až od roku 2013). Tento priemer sa každoročne zvyšoval o 0,1 roka a v roku 2022 dosiahol 29,7 roka. V období od roku 2002 (alebo prvého dostupného roku) do roku 2022 (v prípade 6 krajín je najskorší dostupný rok v období 2006 – 2013) došlo k nárastu tohto priemerného veku vo všetkých krajinách EÚ. Najvyšší nárast bol v Estónsku (4,1 roka) a Litve (3,9 roka), zatiaľ čo najnižší nárast bol vo Francúzsku (1,0 roka). V roku 2022 boli najstaršie prvorodičky v Taliansku (31,7 roka) a Španielsku (31,6 roka) a najmladšie v Bulharsku (26,6 roka) a Rumunsku (27,0 roka).
Na Slovensku je to 27,3 roku.
Záporná prirodzená zmena obyvateľstva v EÚ od roku 2012
Ako už bolo uvedené, počet obyvateľov v EÚ od 1. januára 2001 do 1. januára 2020 rástol, potom počas nasledujúcich dvoch rokov klesal a v roku 2022 opäť rástol. V EÚ je však (rozdiel medzi počtom živonarodených a zomrelých) záporný už od roku 2012. Je to z veľkej časti spôsobené starnutím populácie opísaným vyššie, ako aj pandémiou COVID-19 v rokoch 2020 – 2022. V roku 2002 bola hrubá miera prirodzenej zmeny obyvateľstva +0,2 na 1 000 osôb a zostala kladná až do roku 2011. V roku 2012 sa táto miera zmenila na zápornú a od roku 2016 nepretržite klesá, aby v roku 2019 dosiahla -1,1, v roku 2020 -2,5, v roku 2021 -2,7 a v roku 2022 -2,9. Najvyššie záporné hrubé miery prirodzenej zmeny obyvateľstva v roku 2022 boli zaznamenané v Bulharsku (-9,4), Lotyšsku (-7,9) a Litve (-7,4) a najvyššie kladné v Írsku (+3,8), na Cypre (+3,2) a v Luxembursku (+3,1).
Na Slovensku je to -1,3.
Predĺženie strednej dĺžky života o 3,8 roka v rokoch 2003 až 2023
Populácia v EÚ starne a jedným z dôvodov je predlžovanie strednej dĺžky života – obyvatelia žijú stále dlhšie. Priemerná dĺžka života pri narodení sa v minulom storočí rýchlo zvyšovala v dôsledku viacerých faktorov vrátane zníženia dojčenskej úmrtnosti, zvyšovania životnej úrovne, zlepšenia životného štýlu a lepšieho vzdelávania, ako aj pokroku v oblasti zdravotnej starostlivosti a medicíny. V roku 2003 bola priemerná dĺžka života pri narodení v EÚ 77,7 roka, pričom táto hodnota sa v roku 2019 zvýšila o 3,6 roka na 81,3 roka. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa priemerná dĺžka života znížila na 80,4 roka v roku 2020 a ďalej na 80,1 roka v roku 2021. V roku 2022 sa opäť zvýšila na 80,6 roka a v roku 2023 na 81,5 roka, čo je o 0,2 roka viac ako hodnota v roku 2019 pred vypuknutím pandémie COVID-19. V období rokov 2003 až 2023 sa očakávaná dĺžka života na úrovni EÚ zvýšila o 3,8 roka. Všetky krajiny EÚ zaznamenali nárast od roku 2003 do roku 2023, pričom najväčší nárast bol v Estónsku (6,9 roka, zo 71,9 roka v roku 2003 na 78,8 roka v roku 2023) a najmenší v Grécku (2,3 roka, zo 79,3 roka na 81,6 roka). V roku 2023 bola najvyššia očakávaná dĺžka života pri narodení zaznamenaná v Španielsku (84,0) a Taliansku (83,8) a najnižšia v Bulharsku (75,8) a Lotyšsku (75,9).
Na Slovensku je 78,1 roku.
Ženy žijú v priemere o 5,3 roka dlhšie ako muži
Ženy žijú dlhšie ako muži: údaje pre rok 2023 ukazujú, že v EÚ bola očakávaná dĺžka života pri narodení u žien 84,2 roka a u mužov 78,9 roka, čo predstavuje rozdiel 5,3 roka. Takýto rozdiel bol vo všetkých krajinách EÚ, pričom najväčší bol v Lotyšsku (10,0 roka; ženy 80,8 roka a muži 70,8 roka) a Litve (9,2 roka; 81,7 roka a 72,5 roka) a najmenší v Holandsku (2,9 roka; 83,4 roka a 80,5 roka) a Švédsku (3,3 roka; 81,5 roka a 81,7 roka).
Na Slovensku je to (6,8 roka; 81,5 roka a 74,7 roka).
Nadmerná úmrtnosť
V období od marca 2020 do februára 2024 zomrelo v EÚ približne 1,97 milióna ľudí navyše v porovnaní s priemerom rokov 2016-2019. V apríli 2020 sa začal nový európsky zber údajov o týždenných počtoch úmrtí. Hlavným dôvodom tohto spustenia bolo meranie vplyvu pandémie COVID-19. Porovnaním týždenných počtov úmrtí s priemerom za rovnaké obdobie rokov 2016 až 2019 možno určiť úroveň nadmernej úmrtnosti alebo počet dodatočných úmrtí. Celkovo bolo v EÚ v období od marca 2020 do februára 2024 zaznamenaných približne 1 964 000 dodatočných úmrtí v porovnaní s priemerom za roky 2016 – 2019. Do konca apríla 2023 (šéf WHO vyhlásil 5. mája 2023 ukončenie COVID-19 ako celosvetovej zdravotnej pohotovosť) bolo v EÚ 1 789 000 dodatočných úmrtí. Národné trendy boli v rámci EÚ pomerne rozdielne.
Viac ako polovica detí narodených mimo manželstva v 9 krajinách EÚ
Podiel narodených detí mimo manželstva v EÚ v rokoch 2002 až 2019 kontinuálne rástol z 27,8 % na 42,7 %, zatiaľ čo v rokoch 2020 a 2021 klesol na 41,9 %, resp. 41,8 %. V roku 2022 sa zvýšil na 42,2 %. V rokoch 2002 až 2022 (v poslednom dostupnom roku) sa podiel narodených mimo manželstva zvýšil v 23 krajinách EÚ (vo všetkých okrem Maďarska, Lotyšska, Litvy a Estónska), pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v Portugalsku (+34,7 p. b., z 25,5 % na 60,2 %), Taliansku (+28,6 p. b., z 11,0 % na 39,6 %) a Španielsku (+28,4 p. b., z 21,7 % na 50,1 %).V roku 2022 bola viac ako polovica všetkých živonarodených detí mimo manželstva v 9 krajinách EÚ. V roku 2022 bol najvyšší podiel zaznamenaný vo Francúzsku (65,2 %), Portugalsku (60,2 %) a Bulharsku (59,9 %) a najnižší v Grécku (19,2 %) a Chorvátsku (24,8 %).
Zdroj: hlavnespravy.sk
