Choď na obsah Choď na menu
 


Kvôli lockownu majú deti nedostatok pohybu, chýbajú im športové aktivity. Nesmú chodiť do školy,  navzájom sa navštevovať, chodiť športovať, a už vôbec nie na prechádzky na čerstvý vzduch a na slnko. Čo teraz? Náhrada sa hľadá v počítačových hrách.

Vďaka opatreniam vlády sa deťom systematicky oslabuje aj imunitný systém, čo vedie k fyzickým, ale aj k psychickým chorobám. 

Pod takéto ochorenia sa podpisuje aj nadmerné vysedávanie pred televízorom či za počítačom. Priemysel médií prekvitá, rastú tržby a tečú zisky.

Pri rastúcom konzume médií ide v prvom rade o ekonomické záujmy. V pozadí sú však podľa Christiana Kreissa iné sily, ktoré to využívajú vo svoj prospech. Naskytá sa otázka: „Kto má záujem na tom, aby deti boli choré a mali závislosť na médiách?

30 hodín týždenne na internete, bez domácej výučby

V dôsledku lockdownu v Nemecku dramaticky vzrástlo využívanie médií deťmi a mládežou.. V roku 2020 podľa prieskumu mladí ľudia používali internet asi 258 minút denne, teda 4 hodiny a 18 minút, čo bolo o 53 minút denne, resp . 26 percent viac času stráveného na internete než v roku 2019.

Týždenne je to vyše 30 hodín na internete, z toho 60 percent pripadá na zábavu a hry, 40 percent na komunikáciu a vyhľadávanie informácií.

Podľa iného prieskumu strávili  10- až 17-ročné deti v Nemecku vlani 5 a pol hodiny denne pred monitorom, cez víkend dokonca až 7 hodín, čo je nárast oproti roku 2019 až o 75 percent.

Tieto čísla nezahŕňajú výučbu z domu. Približne 300-tisíc detí vo veku od 10 do 17 rokov je tak vystavených závislosti od médií.

Odborníci odporúčajú v závislosti od veku maximálne 45 minút denne pre 7- až 10-ročné deti, maximálne 60 minút pre 11- až 13-ročné a najviac 90 minút vo veku nad 14 rokov. O takýchto limitoch môže väčšina rodičov ale len snívať.

Záver: Lockdown je požehnaním pre médiálny priemysel, no na druhej strane rastie počet detí s krátkozrakosťou, s rôznymi ochoreniami a poruchami správania.

Počítačové hry a ich fatálne následky na deti

Vezmime to teraz z pohľadu charakteru počítačovej hry. Väčšinou ide o strategické hry, lepšie povedané bojové, ktoré deťom „prepožičiavajú“ dynamiku počas zdĺhavého a nudného lockdownu.

Veľa chlapcov podlieha práve čaru kvalitne nadizajnovaných hier, ktorých obsahom je ničenie a boj. Do produkcie takých hier sa vráža veľa peňazí, rovnako tak to dobre premysleného marketingu. Ide skutočne o veľa financií.  Obchodníci sa snažia masívne navyšovať odbyt, obrat a maximalizovať svoje zisky. Tak predsa funguje voľné trhové hospodárstvo.

O čo skôr začnú deti hrať rôzne typy agresívnych, bojových hier, o to fatálnejší je ich dopad na ich psychické zdravie. Od marca 2019 do mája 2020 sa zvýšil počet hráčov počítačových hier „vďaka“ lockdownu o 100 miliónov, resp. o 40 percent. Hry sa stali kultúrnym fenoménom, ktorý výdatne podporujú sociálne médiá a známe osobnosti zo šoubiznisu, uzatvára komentár Christian Kreiss.

Zdroj: hlavnydennik.sk