Choď na obsah Choď na menu
 


Bratislava 15. novembra 2023

Začiatkom tohto mesiaca sa žena menom Priscilla podelila so svojím príbehom na počesť “Mesiaca povedomia o tehotenstve a strate dieťaťa”. Len niekoľko týždňov predtým utrpela tragický potrat. Informuje Live Action News

 

“Spolu s manželom sme videli úplne neporušený plodový obal, o niečo väčší ako pomaranč, v ktorom bolo dieťa stále pripojené pupočnou šnúrou. Vzali sme ho do rúk a podržali sme naše dieťa,” napísala. “Placentu som porodila o niekoľko dní neskôr a krvácala som ešte niekoľko týždňov potom. Naše dieťa sme nedávno pochovali a smútok bol nepredstaviteľný.”

Postavila sa proti názoru, že nenarodené deti sú len bezvýznamné “zhluky buniek” a poskytla pre Live Action News čiernobiele fotografie svojho dieťaťa. „Ľudia by mohli tvrdiť, že moja skúsenosť je iná , lenže či už ide o spontánny alebo vyvolaný potrat, každé dieťa je ĽUDSKÝ ŽIVOT, ktorý nemôžeme vziať,“ vraví Priscilla a dodáva „ chcela by som Vám veľmi pekne poďakovať za o, čo robíte, a dúfam, že tieto fotografie nášho sladkého bábätka ponúkajú malý záblesk Božieho zázraku a tvorivosti.”

Tento úprimný článok sa na Facebooku rýchlo stal virálnym, získal viac ako 16 000 reakcií a stovky komentárov a bol tiež tisíckrát zdieľaný. Mnohí ľudia otvorene diskutovali o tom, ako Priscillin príspevok potvrdzuje ľudskosť predčasne narodených detí – a tiež sa podelili o svoje vlastné príbehy.

“O jedno dieťa som prišla v roku 1974 v 9. týždni. Požehnaj vás. Modlím sa za Vaše uzdravenie,” napísala žena menom Joanne.

Ďalšia osoba uviedla: ” Je mi ľúto vašej straty. Je to veľmi smutné, moja mama tiež prišla o bábätko medzi tým ako bola tehotná so mnou a mojím bratom. Ďakujem, že ste sa s nami o príbeh podelili.“

“Potratila som a môj lekár povedal, že je to dievčatko , a navrhol nám, že ho pokrstí, ak si to prajeme,” podelila sa o svoj príbeh medzi komentármi ďalšia žena a dodáva “povedali sme áno, lekár bol z Holandska, som rada, že sme to urobili.”

Bethanie v ďalšom komentári hovorí: “Moje dieťatko bolo v 13. týždni a vtedy už bolo veľké takmer ako moja dlaň. Boh je úžasný.”

Ďalšia žena, Amy, povedala, že je rada, že po potrate dokázala sama porodiť mŕtve telo svojho dieťaťa. „Tiež som potratila asi v 12. týždni. Čakala som tak dlho, ako som len mohla po zistení, že som prišla o dieťa , neskôr sme zistili, že to bolo dievčatko. Bol naplánovaný a skončilo to prirodzeným pôrodom. Bola som vďačná, že som ju mohla vidieť a rozlúčiť sa s ňou.“

“Presne takto veľké bolo aj moje dieťa o ktoré som prišla, dnes by malo už 42 rokov, ” povedala Lisa. “Jedného dňa uvidím svoje dieťa v nebi! Boh vám žehnaj za zdieľanie.”

Hoci sa o nenarodených deťoch v potratovom priemysle často nehovorí ako o ľuďoch, stále sú to ľudské bytosti s osobitnou hodnotou.

Zdroj: hlavnespravy.sk