Posledné interview s potratárkou vykonávajúcou potraty až do vysokého štádia tehotenstva, Dr. Susan Robinsonovou, v The Hairpin vrhá trochu svetla na kontroverznú prax potratov v treťom trimestri. Dokonca aj mnoho ľudí zastávajúcich postoj pro-choice má problém pochopiť, prečo by žena čakala 30 týždňov, aby šla na potrat. Niekedy počujeme zástancov pro-choice hovoriť, že ak by bolo menej obmedzení na skoršie potraty, neboli by žiadne potraty vo vysokom štádiu tehotenstva.

Podľa Dr. Robinsonovej tomu tak však nie je:

Myslím si, že verejnosť vníma predovšetkým to, že neskoré potraty by mohli byť úplne odstránené, ak by si to ľudia usporiadali a šli na potrat skôr. Nie je to pravda... Bez ohľadu na prístupnosť antikoncepcie a potratu v prvom a druhom trimestri, vždy budú neskoršie potraty potrebné...Potreba potratov v neskoršom období nikdy nevymizne.

Ďalej vymenúvava dôvody, prečo ženy zabíjajú svoje zdravé deti v treťom trimestri:

Veľké percento našich pacientok nemalo ani tušenie, že sú tehotné. Ženy sa neveriacky pýtajú: „Ako je to možné?“ Stáva sa to. Možno máte trochu nadváhu a už aj tak máte nepravidelnú menštruáciu. Alebo ste mali pohlavný styk raz, pred niekoľkými mesiacmi a daný muž vám povedal, že sa o to včas postaral a v škole ste sexuálnu výchovu nemali. Takže si myslíte, že všetko je v poriadku. Alebo nemávate menštruáciu, pretože ste priveľmi chudá alebo lekár povedal, že ste neplodná.

Mohla by som vám povedať milión dôvodov, prečo ženy, ktoré sú inteligentné, a oni sú, nie sú to hlúpe ženy, nespoznali, že sú tehotné. Nemajú žiadne zmeny hmotnosti, necítia sa zle, necítia pohyby, alebo ak áno, myslia si, že je to nadúvanie. Zrazu niekto povie: „Hmm... , tvoje bruško vyzerá veľké, robila si si tehotenský test?“ A žena si možno test urobila, no vyšiel ako negatívny. Stretla som sa už so ženami, ktorým test vyšiel pozitívne až na tretí pokus. A to si myslia, že otehotneli len nedávno. Nemajú tušenie, že sú v 24. týždni. Takže sa objednajú na potrat, to trvá niekoľko týždňov a idú na ultrazvuk. Zistia, že sú v 27. týždni, čo je príliš neskoro na potrat kdekoľvek. Čo teda nasleduje potom? Buď sa dieťaťa po narodení vzdajú alebo si ho nechajú alebo si nájdu na internete nás.

Nebol som na Robinsonovej klinike, ale zdalo sa mi ťažké uveriť, že tak veľa žien nevie do tretieho trimestra, že sú tehotné. Trimestra, kedy je Robinsonovej klinika schopná zarobiť si na živobytie potratmi ich detí. Spomínam si na ženu, ktorá potratila svoje 20-týždňové dvojčatá, pretože boli dievčatá. Stále to však končí pri tom istom. Či už žena vedela, že je tehotná alebo nie, chce zabiť svoje dieťa len preto, že dieťa je nechcené.

Donosiť dieťa tých pár mesiacov (alebo v niektorých prípadoch len týždňov) a dať ho na adopciu nie je pre tieto ženy možnosťou. Dá sa zabitie dieťaťa takmer tesne pred jeho narodením obhájiť jednoducho preto, že žena nechce, aby jej dieťa žilo? Hovoríme o deťoch, ktoré môžu prežiť mimo tela matky. Dr. Robinsonová opisuje vykonávanie potratov v 32. týždni i neskôr. V skutočnosti deti prežili samé už dokonca v 21. týždni.

Narodil som sa v 28. až 29. týždni. Bolo to v roku 1975. Dokonca aj vtedy, keď neonatálna medicína nebola tak vyspelá, ako je tomu dnes, som bol považovaný za jedno z „dobrých“ detí v novorodeneckej starostlivosti. Sestry verili, že prežijem a budem zdravý. Moji rodičia mi povedali, že tam boli deti ešte oveľa mladšie ako ja, ktoré šli domov s rodičmi. Skutočnosť, že Robinsonová potratí deti staršie, ako som bol ja pri pôrode, je znepokojujúca.

Potom existujú potraty, ktoré sa vykonávajú preto, že dieťa nie je v poriadku. Niekedy je to vážny handicap a lekári povedia, že by to mohlo spôsobiť, že dieťa zomrie čoskoro po narodení. Mnohokrát je to aj menej závažné postihnutia, ako je napríklad Downov syndróm. Niektoré odhady tvrdia, že až 90% detí s Downovým syndrómom je potratených. Pôrod postihnutého dieťaťa je ťažkou skúškou pre každú ženu. Adopcia je však stále možnosťou. Existujú organizácie zriadené s cieľom poskytovať adopciu handicapovaných detí. V skutočnosti existuje veľmi veľa rodín, ktoré sú ochotné prijať deti s Downovým syndrómom – existuje poradovník, v ktorom sa na tieto deti čaká niekoľko rokov. Lekári často tlačia ženy k potratom, keď je dieťa postihnuté, pravdepodobne kvôli obávam zo súdnych sporov.

Robinsonová vysvetľuje, ako sa potraty v treťom trimestri vykonávajú:

Pacientke dáme sedatívum a injekciou usmrtíme (eutanáziou) plod, jej dieťa. Plod zomrie, nič necíti.

Jej použitie slova „dieťa“ v tomto kontexte ukazuje, že nemá žiadne ilúzie o tom, čo robí pre živobytie. Zabíja deti. Termíny „plod“ a „dieťa“ zamieňa a tak dokazuje, že rovnako ako mnoho potratárov vie, že tieto deti sú živými ľudskými bytosťami. Človek sa tiež čuduje, ako Dr. Robinsonová vie, že otrávené dieťa zomrie bezbolestne.

Snáď najviac znepokojujúcou časťou rozhovoru s Dr. Robinsonovou je jej opis toho, ako veľa žien chce po potrate svoje dieťa vidieť.

Pacientok s plodovými anomálií sa pýtame hneď na začiatku, či chcú držať svoje dieťa po jeho narodení. Emocionálne potreby pacientok sú odlišné. Niektoré sa na svoje tehotenstvo pozerajú ako na absolútnu katastrofu. Hovoria si: „Dostaňte to zo mňa, prosím, prosím, prosím.“ Pacientky, ktorých tehotenstvo ohrozuje ich život, sa nestavajú k svojmu plodu ako k dieťaťu, ale ako ku problému.

No ak sa pacientka pri potrate kvôli defekte plodu zmieňuje o plode ako svojom dieťati, oslovujeme ho dieťa. Keď volá dieťa menom, aj ja ho oslovujem menom. Povedala by som, že väčšina týchto pacientok sa rozhodne vidieť a držať svoje dieťa, aj keď mnohé z nich sa s touto myšlienkou najprv trápia. Urobíme spomienkové fotografie, dáme im medvedíka, otlačky nôh... Nechcem, aby šli domov z procedúry s absolútne ničím, čím by si mohli pripomenúť a ctiť dieťa a jeho narodenie.

Dokonca aj novinár, ktorý rozhovor viedol, bol šokovaný týmto priznaním.

Wow. Hovoríte „narodenie“?

Áno. Snažím sa používať také alová, ktoré by pacientky čo najviac utešili. Všeobecne tieto pacientky, ktoré sa rozhodnú pre potrat kvôli anomálií plodu, hovoria o narodení. Tak to nazývam rovnako.

Novinár tiež hovorí:

Pripustiť súčasne myšlienku, že ste zúfalo milovali a chceli dieťa, ktoré je vo vašom náručí a zároveň to, že ste práve sama spôsobili smrť tohto ​​života, je jedna z najzložitejších emocionálnych situácií, aké si viem predstaviť. V týchto prípadoch, ospravedlňujem sa za morbídnu otázku, je dieťa mŕtve, však? Nikdy nevideli svoje dieťa živé, nie?

Dr. Robinsonová potvrdzuje, že áno, dieťa je mŕtve.

V článku je i svetlo nádeje. Keď sa novinár spýtal, čo si myslí o smere, ktorým sa uberá potratová politika v Amerike, Dr. Robinsonová povedala:

Myslím si, že extrémne pravicoví, ženy nenávidiaci náboženskí fanatici sa v podstate zmocnili republikánskej strany a chystajú sa zmocniť aj demokratov.

Zjavne musí byť človek náboženským fanatikom, aby videl niečo zlé na zabíjaní donosených detí. Zostáva len dúfať, že sa čím viac ľudí dozvie, že potraty v treťom trimester sú v tejto krajine legálne a dejú sa a stále viac a viac ľudí bude vystupovať proti tejto hrôzostrašnej praxi. Podpora potratov vo vysokom štádiu tehotenstva bola vždy nízka. Najnovší prieskum Gallupovho ústavu ukazuje, že iba 14% Američanov chce, aby boli potraty v treťom trimestri legálne. Ak sa stále viac ľudí dozvie, že deti sú takto neskoro v tehotenstve zabíjané, môžeme mať nádej , že zákony odoberú tejto procedúre zákonnú platnosť.

Je tiež zaujímavé, že nikde v článku sa Dr. Robinsonová nezmieňuje o ženách, ktoré by potrebovali potrat v treťom trimestri tehotenstva zo zdravotných dôvodov. Môže to byť preto, že jednoducho pôrod žijúceho a životaschopného dieťaťa cisárskym rezom už viac nie je nebezpečnejšie ako potrat.

Zdroj: lifenews.sk