Billy Hallowell z producentskej spoločnosti Pure Flix sa nedávno zhováral vo svojom programe "The Billy and Justin Show” s Dr. Anthony Levatinom, potratárom, z ktorého sa stal zástanca pro-life. Dr. Levatino, ktorý vystupoval v roli potratára vo filme spoločnosti Pure Flix Unplanned, uviedol, že predtým, ako skoncoval s potratmi vykonal viac ako 1.200 potratov. Tento osvedčený gynekológ-pôrodník vysvetľoval ako sa dostal k potratovému priemyslu a ako sa spolu s manželkou usilovali počať vlastné dieťa. Napokon si adoptovali dievčatko a takmer hneď potom jeho žena otehotnela. Ich adoptovaná dcérka Heather tragicky zahynula krátko pred dovŕšením šiestich rokov, keď ju priamo pred ich domom zrazilo auto. Každá z týchto skutočností zohráva dôležitú úlohu v tomto neuveriteľnom príbehu:
"Keby ste sa ma v roku 1976, keď som končil medicínu, spýtali na môj názor na potraty, bez zaváhania by som povedal, že som pro-choice; že ide o rozhodnutie medzi ženou a jej lekárom, do ktorého nemá nikto, vrátane otca dieťaťa, čo hovoriť. Na špecializovanom pracovisku som sa medzi rokmi 1976 až 1980 neučil iba rodiť deti, robiť hysterektómie a všetko čo má vedieť gynekológ, ale aj prevádzať potraty v prvom a druhom trimestri tehotenstva. K súkromnej praxi som prešiel v roku 1980. Všetci potratári sme vtedy čakali na zavedenie lepšej metódy potratov v druhom trimestri.
Chceli sme metódu, ktorá by bola ako D&C (dilation and curettage/dilatácia a kyretáž - roztiahnutie krčku maternice a následný výškrab), pri ktorej pacientka zaspí a keď sa zobudí, má všetko za sebou ... potom prišla metóda D&E (dilation and evacuation/dilatácia a odsatie, ako isté usmrtenie plodu). S kolegom sme sa túto metódu naučili a dostávali sme veľa ´objednávok´ od ženských lekárov.
V tomto období som sa oženil, no nedarilo sa nám mať dieťa a preto sme si jedno adoptovali. V priebehu vybavovania adopcie som začal mať po prvýkrát reálne pochybnosti o vykonávaní potratov. Bolo to veľmi sebecké. Odrazu som si uvedomil, že my zháňame syna alebo dcéru, aby sme si mohli domov doniesť dieťa a starať sa oň, zatiaľ čo ja v práci drvím deti v odsávacích mašinách! Vtedy akoby som dostal päsťou do žalúdka ´Héj, nedovolila by nám aspoň jedna z týchto žien zobrať jej dieťa domov a postarať sa oň?´ Takto to však nefunguje. Našťastie nám povolili adopciu ... a o mesiac po adoptovaní dievčatka moja manželka otehotnela. Tak sme v priebehu 10 mesiacov mali dve deti.
Nuž, teraz som už mal syna aj dcéru, moje sporné názory na potrat sa medzičasom vytratili a ja som sa vrátil naspäť k biznisu. Adoptovanej dcérke Heather chýbali do 6 rokov dva mesiace, keď ju priamo pred naším domom zrazilo auto a na mieste ju usmrtilo. Ľudia, ktorí majú deti si možno zhruba vedia predstaviť aké to je, no ubezpečujem vás, pokiaľ niečo také nezažijete na vlastnej koži, nedokážete to pochopiť. Kiežby to nikto z vás nikdy nemusel zažiť."
"Čo ste robili po tomto nešťastí? Pochovali ste svoje dieťa a vrátili ste sa k bežnému životu?"
"Neviem presne ako dlho po Heatherinej smrti som sa vrátil do práce, no napokon som predsa len vkročil do operačnej sály číslo 9 v Albany Medical Center, ako stokrát predtým, aby som prevádzal potraty v druhom trimestri metódou D&E.
Potraty metódou D&E sú absolútne brutálne. Pozrite sa na svoju ruku: 20-týždňové bábätko v maternici má od hlavičky po zadoček (nerátame nožičky) takú veľkosť, ako je vzdialenosť od špičky vášho prostredníka po zápästie. Takto veľké bábätko už kopká a hýbe sa od 10. týždňa; v tomto období zvyčajne mamičky cítia prvé pohyby. Vy teraz pri potrate doslova musíte odtrhávať takémuto bábätku od telíčka jednu končatinu za druhou. Tak som začal ... Odtrhol som ručičku a nožičku, civel som na ne vo svorke, v ktorej som ich držal, a skoro som omdlel. No viete, keď začnete potrat, nemôžete s ním v polovici prestať. Musíte sa presvedčiť, či ste dostali von dve ručičky, dve nožičky, ako aj všetko ostatné, lebo inak sa vám môže ´pacientka´ vrátiť na stôl s infekciou, s krvácaním, alebo aj mŕtva. Tento potrat som teda dokončil (viem, že to mnohým asi znie zvláštne, no čestne prehlasujem, že to, čo tu hovorím, je pravda).
Po prvýkrát vo svojej kariére som sa po všetkých tých rokoch, v ktorých som robil potraty, pozrel - reálne sa zahľadel - na kopy na stole, tvorené z častí telíčok bábätiek. A v tom okamihu som absolútne nevnímal túto situáciu ako úžasné víťazstvo práva ženy rozhodovať o sebe, ani seba som nevnímal ako skvelého lekára, ktorý pomôže žene vyriešiť jej problém a už vôbec som nemyslel na 800 dolárov, ktoré dostanem na ruku za 15 minút roboty. Dokázal som vnímať len to, že ide o niekoho syna, či dcéru. Predstavil som si, ako ku mne prichádza táto ´pacientka´ a hovorí mi "Tu máte 800 dolárov, zabite môjho syna/dcéru." A ja som jej bez akýchkoľvek výčitiek svedomia pohliadol priamo do očí a povedal ´Samozrejme, urobím to.´ A to bol začiatok konca. Uvedomoval som si prečo som sa cítil zle a pomyslel som si ´Dostanem sa z toho ...´ Potraty v druhom trimestri som však prestal vykonávať asi po 3 mesiacoch.
Vo chvíli, keď si uvedomíte, že zabíjať dieťa veľkosti vašej dlane za peniaze je zlé a nesprávne, potom vám nemôže trvať príliš dlho kým si uvedomíte aj to, že nezáleží na veľkosti dieťatka, ale vždy ide o syna alebo dcéru ženy, matky, ktorá vám leží na stole.
Vo februári 1985 som skončil so všetkými potratmi. "
Dr. Levantino neprestal s potratmi z náboženských dôvodov, no napokon konvertoval na kresťanstvo: "Neprestal som s tým z náboženských dôvodov. Odišiel som preto, lebo som ubližoval a zraňoval. Bodka. Jednoducho je to tak." Dr. Levantino vysvetlil aj to, že chápe, že Pán mu odpustil v súvislosti s potratmi, ktoré vykonával, no najťažšie pre neho je odpustiť sám sebe.
Zdroj: lifenews.sk
