Žena v treťom mesiaci, ktorá prišla na potratovú kliniku, spomína: „Pýtala som sa ´Ako vyzerá trojmesačný plod?´ ´Je to iba zhluk buniek,´ odpovedala mi ´poradkyňa ´vecne.(i) Neskôr, tá istá žena uvidela obrázky prenatálneho vývoja. „Keď som uvidela, že ´zhluk buniek´ má prsty na rukách i nohách, a je to maličké dokonalo vyformované dieťa, dostala som hysterický záchvat. Bola som oklamaná a podvedená, a som si istá, že tisíce iných žien je rovnako klamlivo informovaná.“ [ii]
Plod: Fungujúci organizmus, nie iba zhluk buniek
Z vedeckého hľadiska, tvrdenie, že ľudské embryo je iba „zhluk buniek“ je úplne nesprávne.
Dr. Maureen L. Condicová, profesorka neurobiológie a anatómie na Univerzite v Utahu vyzýva čitateľov, aby zvážili základný rozdiel medzi zhlukom žijúcich buniek a organizmom ako má dospelý človek alebo nenarodené dieťa.
Doktorka Condicová vysvetľuje, že dokonca mŕtve telá obsahujú na určitý čas zhluky žijúcich buniek, ktoré ešte žijú a fungujú: „Život bunky môže pokračovať určitý čas potom, čo zlyhajú integrované telesné funkcie, avšak keď raz schopnosť konať koordinovaným spôsobom skončila, ´život´ nemôže byť znovuobnovený – nezáleží na tom aké ´aktívne´ sú bunky. [iii]
Ľudské embryo, na druhej strane, je značne odlišné ako iba mŕtve telo obsahujúce zhluk buniek. Doktorka Condicová píše:
„Embryá nie sú iba súhrnom ľudských buniek, ale žijúce stvorenia s všetkými vlastnosťami, ktoré definujú akýkoľvek organizmus ako odlišný než je zhluk buniek; embryá sú schopné rásť, dospievať, dosahovať fyziologickú rovnováhu medzi rôznymi systémami orgánov, adaptovať sa na zmenu prostredia a hojiť sa po zranení. Obyčajné skupiny ľudských buniek nerobia nič z toho za akýchkoľvek okolností.
Doktorka Condicová pokračuje:
Ľudské embryá v skorom štádiu sú často opisované ako „ledva guľovitý zhluk buniek,“ a pre mnohých je ťažké si predstaviť, že niečo, čo vyzerá viac ako guľôčka než ako dieťa by mohlo byť ľudskou bytosťou. V podstate, tento argument presadzuje, že ľudský život je hodný rešpektu podľa toho, ako vyzerá. Keď to povieme zreteľne, tento záver je naozaj znepokojujúci a taktiež dosť problematický. Akú úroveň telesných závad sme schopní akceptovať, kým odvoláme právo na pokračovanie niečej existencie? [v]Ultrazvuková technológia nám umožnila pohľad do maternice. Pomohla ľuďom vidieť zjavnú ľudskosť nenarodených, najmä v pokročilých štádiách vývoja. V skorých štádiách po počatí, nenarodené dieťa nevyzerá hneď ako človek, hlavne pre nás, ktorí sme zvyknutí posudzovať ľudskosť podľa výzoru. Napriek tomu, v objektívnom vedeckom ponímaní, je takéto dieťa každým kúskom rovnaký človek ako akékoľvek iné dieťa či dospelý. V podstate, vyzerá presne tak, ako má človek vyzerať v danom štádiu vývoja. A ako vieme a budeme vidieť, to dieťa sa veľmi skoro aj začne na človeka podobať, dokonca tak skoro, že žena v tom štádiu ešte ani nevie, že je tehotná.
Čo sa deje na začiatku tehotenstva
Novo oplodnené vajíčko, odlišný a žijúci organizmus obsahuje ohromné množstvo genetických informácii, dostatočných na to, aby riadili rast a vývoj individuálnej bytosti pre jeho alebo jej celý život Bunky novej bytosti sa rapídne delia a znásobujú, čo vyúsťuje do fenomenálneho rastu. Existuje rast, pretože existuje život Medzi piatimi až deviatimi dňami po počatí sa v maternici ukrýva nový človek, ktorý potrebuje bezpečnosť a výživu. Jeho alebo jej pohlavie už vedecky môže byť určené. O dva týždne už bude možné pozorovať ľudské znaky a o tri týždne už budú zreteľné. Už po približne 18 dňoch po počatí sa formuje srdce a vyvíjajú sa oči. Do 21. dňa srdce pumpuje v tele krv. Do 28. dňa sú na dieťati viditeľné ruky a nohy. Do 30. dní má mozog a zväčšilo veľkosťou 10 000x! Do 35. dní sa formujú jeho ústa, uši a nos. V približne 40. dni môžu byť zaznamenané mozgové vlny dieťaťa a tlkot jeho srdca, ktoré už začalo byť pred troma týždňami, môže byť zachytený stetoskopom. Do 42. dní sa formuje kostra a mozog riadi pohyb svalov a orgánov. Do ôsmeho týždňa sú ruky a nohy takmer dokonalo sformované. Deväťtýždňové dieťa robí „už dokonalé kotrmelce, otočky či kope nohami.“ [viii] Nenarodené dieťa reaguje na stimuly a môže byť schopné cítiť bolesť.[ix] Do desiateho týždňa dieťa prehĺta a zíva. Do jedenásteho týždňa ciká, robí rôzne grimasy či sa dokonca usmieva. [x] Do dvanásteho týždňa dieťa kope, otáča nohami, cmúľa si prsty na nohách, zatína dlane, hýbe zápästiami a otvára ústa. [xi] Všetko toto sa deje v prvom trimestri, v prvých troch mesiacoch života. Toto nie je iba zhluk buniek – toto je žijúca a rastúca ľudská bytosť. „Mám zhluk buniek? Potratoví aktivisti a poradcovia používajú často v komunikácii dehumanizáciu, najmä, keď hovoria o tehotenstve v skorom štádiu, aby ženu presvedčili, že potrat nezabíja žijúcu ľudskú bytosť. Avšak, keď hovoríme o želanom tehotenstve, tak používame úplne iný slovník, pretože aj podvedome dobre vieme, ako to naozaj je. Už ste niekedy počuli tehotnú ženu, ktorá práve s radosťou zistila, že je tehotná, oznámiť: „Mám zhluk buniek/Som tehotná so zhlukom buniek…?“ Je to stále: „Budeme mať dieťa!“ Nikto by potom nereagoval slovami gratulujem k embryu, zhluku buniek… Namiesto toho sa ľudia pýtajú: „Kedy to dieťa príde na svet?“ Kedykoľvek diskutujeme o potratoch, vždy hovoríme o smrti nenarodenej osoby, zvyčajne už s rozoznateľným tlkotom srdca. V žiadnom prípade sa teda nedá hovoriť o „zhluku buniek.“
Preklad článku od Randyho Alcorna
Viktória Dandárová
Zdroj: hlavnespravy.sk
