V posledných rokoch sa teológovia a kazatelia rôznych Cirkví vyjadrili, že uvedomelí kresťania môžu byť aj pro-choice. Inštitúcia Náboženská Koalícia pre Reprodukčnú Voľbu si napríklad prisvojila motto: „Za vieru. Za rodinu. Za voľbu.“ V minulosti sa táto organizácia nazývala Náboženská Koalícia pre Potratové Práva, a ich predchádzajúce motto bolo: „Pro-Choice s modlitbami.“
Argumenty ponúkané týmito aktivistami sú plytké, nekonzistentné a porušujú najzákladnejšie princípy biblickej interpretácie. (i) „Kresťanský“ pro-choice postoj nie je nič iné ako prispôsobenie sa moderným sekulárnym názorom a rebélia voči Biblii či voči historickým výkladom Cirkvi.
Niektorí z týchto zástancov tvrdia: „nikde v Biblii sa potraty nezakazujú.“ [ii] Avšak Biblia jasne zakazuje zabíjanie nevinných ľudí (Exodus 20:13). Jediné, čo je potrebné preukázať, je to, že Biblia považuje nenarodené deti za ľudské bytosti.
Kedy sa stáva človek človekom – podľa Biblie
Množstvo starovekých kultúr oponovalo potratom, [iii] ale hebrejská kultúra mala tieto pravidlá najpresnejšie, pretože ich základ vychádzal zo Svätého Písma. Biblia dáva teologickú istotu biologickým dôkazom. Učí, že muži a ženy sú utvorení na Boží obraz (Genesis 1:27). V rámci Sv. Písma, človečenstvo nikdy nezávisí na veku, stupni vývoja, mentálnych, fyzických či sociálnych zručnostiach. Človečenstvo je dané Bohom v momente stvorenia. Tento moment stvorenia nemôže byť nič iné, než moment počatia.
Hebrejské slovo používané v Starom Zákone na označenie nenarodených (Exodus 21:22-25) je yeled, slovo, ktoré „vo všeobecnosti označuje malé deti, ale môže opisovať aj tínedžerov, ba dokonca mladých dospelých.“ [iv] Židia nemali alebo nepotrebovali odlišné slovo označujúce nenarodené deti. Boli úplne rovnaké ako akékoľvek iné deti, iba mladšie. V Biblii sú odkazy na narodené deti a nenarodené deti, ale neexistuje tam zmienka o potenciálnych, zárodočných či „takmer“ deťoch.
V knihe Jób sa obrazne opisuje spôsob, akým Boh Jóba stvoril ešte predtým, ako sa narodil (Jób 10:8-12). Človek v maternici nebol niečím, čo sa mohlo stať Jóbom, ale niekým, kto už bol Jób, iba mladší a menší. Boh sa identifikuje v Izaiášovi ako „Ten, kto ťa stvoril, kto ťa vyformoval v živote matky“ (Izaiáš 44:2).
Žalm 139:13-16 ukazuje obraz blízkeho prepojenia Boha s nenarodenou osobou. David hovorí svojmu Stvoriteľovi: „Utkal si ma v živote mojej matky.“ Každý človek bol osobne utkaný Bohom. „Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“ (Žalm 139:16).
Keď Dávid hovorí o dedičnom hriechu už od počatia, opisuje: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať“ (Žalm 51:7). Ako vieme, iba človek môže mať hriešnu povahu, nie sú to ani kamene, ani stromy či zvieratá, či iba orgány.
Keď Rebeka čakala Jakoba a Ezaua, Sv. Písmo hovorí: „Keď sa deti v jej živote kopali, povedala: „Ak je to tak, prečo som takáto?“ (Genesis 25:22). Nenarodené deti sú tu označované ako „deti“ v plnom zmysle slova. Boh hovorí Jeremiášovi: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ (Jeremiáš 1:5).
V Lukášovi 1:41 a 44 vidíme označenie nenarodeného – Jána Krstiteľa. Grécky preklad slova brephos bol “dieťa.“ Je to to isté slovo, ktoré bolo použité pre už narodené dieťa Ježiša (Lukáš 2:12, 16) a pre malé deti prinášané Ježišovi, aby ich požehnal (Luke 18:15–17). Je to tiež to isté slovo použité v Skutoch Apoštolov 7:19 pre novorodencov zabitých faraónom. Pre pisateľov Nového Zákona, rovnako ako Starého Zákona, dieťa je jednoducho dieťa, či narodené alebo nenarodené.
Anjel Gabriel povedal Márii: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lukáš 1:31). V prvom storočí a v každom ďalšom storočí, byť tehotná znamená mať v sebe dieťa, nie mať v sebe niečo, čo sa ešte len stane dieťaťom.
Status Nenarodených
Jeden učenec hovorí: „Skúmajúc právo v Starom Zákone z kultúrneho a historického kontextu, je zjavné, že život nenarodených je položený na rovnakú úroveň ako život mimo maternice.“ [v] Exodus 21:22-25 je niekedy používaný ako dôkaz, že nenarodené dieťa je podčlovek. Avšak porozumenie pasáže ozrejmuje, že referencia nie je na spontánny potrat, ale na predčasný pôrod. Opísané „zranenie,“ ktoré je udelené ako trest za zlo sa preto udeľuje rovnako dieťaťu ako aj matke. To je teda ďaleko od „oprávnenia umožniť potraty, práve naopak, toto vyhlásenie udeľuje nenarodenému dieťaťu pred Zákonom rovnaký status ako má jeho matka.“ [vi]
Meredith Kline pozorňuje: „Najzreteľnejšou vecou osvetľujúcou potratovú legislatívu v Biblickom práve je fakt, že tam žiadna nie je. Bolo to tak nemysliteľné, aby išla izraelská žena na potrat, že neexistoval dôvod, aby to zakotvili do trestného zákona.“ [vii] Jediné, čo bolo potrebné, aby boli zakázané potraty bol príkaz: „Nezabiješ!“ (Exodus 20:13). Každý Žid vedel, že nenarodené dieťa je skutočné dieťa. Taktiež, spontánny potrat bol vnímaný ako strata dieťaťa a potrat ako zabitie dieťaťa.
V Knihe Numeri 5:11-31 je nezvyčajná pasáž používaná na hlavný argument pro-choicerov. [viii] Citujú verziu Novej anglickej Biblie, ktorej svojrázny preklad vyznieva, akoby Boh uvalil spontánny potrat na ženu, ktorá je neverná manželovi. Iné preklady referujú túto pasáž takto: „Nech ťa Pán urobí výstrahou podľa kliatby a zariekania uprostred tvojho ľudu, nech Pán dá ochromieť tvojim bedrám a napuchnúť tvojmu lonu.“ Tento text nedáva žiadnu indikáciu či už o tehotenstve alebo o potrate, iba sa zdá, že sa stane určitý zázrak súvisiaci s vodou, ak žena spáchala cudzoložstvo.
Túto pasáž pro-choiceri vysvetľujú, že ak by Boh spôsobil spontánny potrat, bolo by to schválenie, aby ľudia tiež vyvolávali potraty. To je však príliš natiahnuté vysvetlenie, keďže ani manželka, ani manžel, ani kňaz v tejto udalosti potrat nevyvolali. Zdá sa, že pasáž v podstate vôbec nereferuje ani na spontánny potrat; no ak by aj referovala, neznamenalo by to podporu či akékoľvek schválenie, aby ľudská bytosť uskutočňovala potrat tiež.
Detské obete
Detské obete sú odsúdené v celom Písme. Iba úplne zdegradované spoločnosti tolerovali takéto zlo. Boli nájdené staroveké rokliny, kde boli odhodené stovky novorodencov s odtrhnutými končatinami. Je to až neskutočne podobné objavom tisícok mŕtvych novorodencov odhodených modernými potratovými klinikami. Jeden učenec zaoberajúci sa starovekým Blízkym Východom označuje obetovanie novorodencov ako „kanaánsku verziu potratu.“ [ix]
Písmo odsudzuje prelievanie nevinnej krvi (Deuterónomium 19:10; Prísl. 6:17; Izaiáš 1:15; Jeremiáš 22:17). Zatiaľ čo zabíjanie všetkých nevinných ľudských bytostí je ohavné, Biblia považuje zabíjanie detí ako špecificky odporné (Levitikus 18:21, 20:15, Deuterónomium 12:31).
Potraty a História Cirkvi
Kresťania v celej histórii Cirkvi potvrdzovali jednotným hlasom ľudskosť nenarodených. [x]
Epištola Barnabáša z druhého storočia hovorí o „vrahoch detí, ktorí potrácajú sformovanie od Boha.“ Považuje nenarodené dieťa ako akúkoľvek inú ľudskú bytosť „blížneho“ keď hovorí: „Budeš milovať svojho blížneho viac ako svoj vlastný život. Nezabiješ dieťa potratom. Nezabiješ to, čo už bolo utvorené.“ (Epištola Barnabáša 19.5).
Didaché, katechizmus pre mladých konvertitov z druhého storočia, uvádza: „Nezabiješ dieťa potratom, ani nezabiješ novorodenca“ (Didache 2.2). Klement z Alexandrie uvádzal: „tí, čo používajú medicínu vyvolávajúcu potrat, aby skryli svoje smilstvo, nezapríčiňujú iba vraždu plodu, ale rovnako tak aj vraždu celej ľudskej rasy“ (Paedagogus 2.10.96.1).
Obraňujúc kresťanov pred Marcom Aureliom r.177 nášho letopočtu, Athenagoras argumentoval: „Aký máme dôvod spáchať vraždu, keď hovoríme, že ženy, ktoré si vyvolajú potrat sú vrahyne a budú musieť vydať vyúčvovanie za svoje skutky Bohu?… Plod v maternici je žijúcou osobou, a preto, predmetom Božej starostlivosti“ (A Plea for Christians 35.137-138).
Tertullian povedal, „Nezáleží na tom, či vezmete život, ktorý je už narodený, alebo zničíte život, ktorý je ešte pred narodením. V oboch prípadoch, deštrukcia je vraždou.“ (Apology 9.4). Bazil Veľký potvrdzuje, „Tí, čo poskytujú potratové tabletky kvôli deštrukcii dieťaťa počatého v maternici sú sami vrahmi, rovnako ako tí, ktorí prijímajú tieto jedy“ (Canons 188.2). Sv. Hieronym nazval potrat „vraždou nenarodeného dieťaťa“ (Letter to Eustochium 22.13).
Augustín varoval pred otrasným zločinom „vraždy nenarodeného dieťaťa“ (On Marriage 1.17.15). Origen, Cyprián a Chryzostóm boli medzi mnohými prominentnými teológmi a významnými cirkevnými predstaviteľmi, ktorí odsúdilik potrat ako zabíjanie detí. Učenec Nového Zákona Bruce Metzger komentuje: „Je naozaj pozoruhodné, ako jednotní a ako zreteľný boli skorí kresťania v oponovaní voči potratom.“ [xi]
Počas storočí sa predstavitelia Rímskokatolíckej Cirkvi konzistentne zastávali posvätnosti ľudského života. Podobne, protestantský reformátor Ján Kalvín nasledoval Písmo a historický postoj Cirkvi, keď potvrdil:
„Plod, aj keď vložený do maternice svojej matky, je už ľudskou bytosťou, a je najhorším monštruóznym zločinom okradnúť ho o život, ktorý už začal, aby sa v ňom radoval. Keď sa zdá strašnejšie zabiť muža v jeho dome, než muža na poli, pretože muž je v dome ako v tom najbezpečnejšom útočisku, malo by iste byť považované za ohavnosť zničiť plod v maternici predtým, než uzrie svetlo.“ [xii]
Moderní teológovia so silnou orientáciou na Bibliu bežne súhlasili, že potrat je zabitie dieťaťa. Dietrich Bonhoeffer, keď bránil vražde nevinného v Nemecku tvrdil, že potrat „nie je nič iné, než vražda.“ [xiii]
Karl Barth uviedol: “Nenarodené dieťa je od prvého momentu dieťa…je to muž/žena a nie vec, nie iba časť tela matky…. Tí, ktorí žijú milosrdenstvom budú vždy praktizovať milosrdenstvo, najmä voči ľudskej bytosti, ktorá je taká závislá na milosrdenstve druhých, ako je nenarodené dieťa.“ [xiv]
Biblia a Deti
V Biblii je zrejmé, že každé dieťa v maternici je stvorené Bohom. Ba čo viac, Kristus to dieťa miluje a dokazuje to aj tým, že sa ním stáva – strávil deväť mesiacov v lone svojej mamy. Nakoniec, Kristus zomrel pre to dieťa, ukazujúc za aké drahocenné ho považuje.
Biblický pohľad na deti je, že sú darom od Pána (Žalm 127:3-5). Spoločnosť považuje deti stále viac a viac za bremeno. Musíme sa naučiť vidieť ich, ako ich vidí Boh, a správať sa voči nim, ako nám Boh prikazuje:
„Prisúďte právo bedárom a sirotám, spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. Ratujte chudobného a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…“ (Žalm 82:3-4).
Preklad článku Randyho Alcorna
Viktória Dandárová
Zdroj: hlavnespravy.sk
