„Išla som sa prepadnúť od hanby a nepovedala som o tom vôbec nikomu. Snažila som sa na to zabudnúť,“ prehovorila Folanová pred davom počas Pochodu za život, ktorý sa konal na západnom pobreží v San Franciscu 25. januára.
O mesiac neskôr začali nevoľnosti a Folanová si uvedomila, že možno pri znásilnení otehotnela. Tehotenský test jej podozrenie potvrdil.
„Tri minúty, počas ktorých som čakala na výsledky testu boli tie najdlhšie v mojom živote. V prípade pozitívneho výsledku sa môj takmer dokonalý, americký, dobre naplánovaný život mal skončiť,“ opisuje. Zamýšľala sa nad tým, čo by si jej rodičia, priatelia a profesori pomysleli. Taktiež jej prišlo na um, či sa s ňou niekedy niekto ešte bude chcieť v budúcnosti oženiť.
„Keď som sa pozrela na test, dve čiarky potvrdili, že moje obavy sa stali skutočnosťou. Zostala som v šoku a v stave paniky, avšak v tom istom momente som si uvedomila skutočnú dôstojnosť tohto nového stvorenia, ľudskej bytosti, ktorú mi Boh zveril. Vedela som, že rodičov sklamem, a tak mi trvalo 11 dní, kým som sa nakoniec odvážila povedať im pravdu.“ Nakoniec jej rodičia reagovali láskou a podporou a iní ľudia podobne.
Folanová neskôr začala hľadať rodinu, ktorá by si jej nenarodené dieťa adoptovala. Zoznámila sa s manželským párom z Marylandu, Barrym a Liz Sullivanovcami, ktorí prileteli z Washingtonu, aby ju stretli.
Hneď sme si sadli, akoby sme sa poznali už večnosť. To bol jeden z mnohých zázrakov, malých zázračných milostí, ktoré sprevádzali moje rozhodnutie vybrať si život. Folanová vykreslila Božiu milosť a opisovala, že napriek tomu, že Sullivanovci boli v Marylande a ona v meste Spokane, nezávisle sa zhodli na mene pre dieťa Nathan, čo znamená ´Boží dar´.
Uvedomovala som si, že som bola určená priniesť ho na tento svet a oni boli predurčení byť jeho rodičmi. Nathan bol s Folanovou prvých 6 dní, kým bol pokrstený a prítomní boli všetci – Kathy Folanová a Barry aj Liz Sullivanovci.
„Vrátila som sa do školy do dvoch mesiacov po pôrode a navštívila som Sullivanovcov, keď mal Nathan 10 mesiacov. Keď som ho videla s rodinou, ktorú by som mu ja dať nevedela, bola som si istá, že som urobila správne rozhodnutie.
O dva týždne neskôr, úplne zmierená so svojím rozhodnutím som stretla muža mojich snov, ktorý je dnes mojím manželom už takmer 25 rokov. Zamiloval sa do mňa vo chvíli, keď sa dozvedel môj príbeh. Vybral si život.“
Z Nathana sa stal obetavý, silný, úžasný muž. Je kresťanom katolíkom a tiež bojuje za život. Jeho život stojí za to – rovnako ako život ostatných ľudí.
Nathanova existencia spochybňuje liberálny názor, že prípad znásilnenia by malo byť výnimkou pri obmedzení potratov
„Darovanie života Nathanovi mi život nezničilo, ako to radi prezentujú zástancovia potratov, ktorí potrat po znásilnení označujú ako jediné možné riešenie. On pre mňa predstavuje krásu, ktorá vzišla z temnoty,“ dodáva Folanová.
Dav, ktorí počúval svedectvo Folanovej zajasal, keď po jej slovách prišiel na javisko jej syn Nathan.
Nathan: „Keď hovoríte o výnimke pri znásilnení, hovoríte o mne.“
„Je skľučujúce, že keď počúvate pro-life/pro-choice diskusie, dokonca aj niektorí pro-life zástancovia podporujú výnimky. Už ste to počuli….´Som pro-life okrem prípadu znásilnenia.´
Chcel by som, aby si všetci a najmä podporovatelia výnimiek uvedomili, že hovoríte o mne, a o podobných ľuďoch ako som ja. Život je život, bez výnimky. Život je dar, bez výnimky. Život je vzácny, bez výnimky.
Spôsob počatia nedefinuje mňa ako osobu. Vyformovala ma odvážna voľba mojej biologickej mamy a mojich adoptívnych rodičov: Vybrali si adopciu, vybrali si mňa. A každé požehnanie v mojom živote vyplýva z tejto voľby.“
„Sme povolaní vybudovať pro-life generáciu tým, že budeme žiť svoje pro-life postoje a svedčiť tým okolo nás, aby aj oni videli a žili tento postoj tiež. Nesmieme zanechať dedičstvo koncov, ale rozhodnúť sa pre dedičstvo začiatkov a nádeje,“ dodal Nathan.
Preklad Viktória Dandárová
Zdroj: hlavnespravy.sk
