Zabíjanie ľudí nie je riešením pre lepšiu budúcnosť nášho sveta
V šesťdesiatych rokoch sa rozšíril strach, že je svet preplnený ľuďmi, a že sa príliš rýchlo míňa priestor pre život. Mnoho ľudí to trápi dodnes. Avšak existujú výpočty, že populácia celého sveta (7 miliárd ľudí) by mohla byť umiestnená do jediného gigantického mesta vo veľkosti štátu Texas, s menšou hustotou osídlenia ako má mnoho miest na svete v súčasnosti. (1) (Samozrejme, tieto výpočty nezahŕňajú plochu, ktorá by bola potrebná na vyprodukovanie jedla a iných zdrojov. Iba jednoducho ukazuje, že priestor na život zabraný siedmimi miliardami ľudí je výrazne menší, ako sa zdá.)
Znamená to teda, že neexistuje preľudnenie, a že sú naše zdroje nekonečné? Samozrejme, že nie. Svet je plný problémov, vrátane chudoby a hladovania. Avšak štúdie konzistentne ukazujú, že v súčasnosti je vyprodukované dostatočné množstvo jedla, aby nasýtilo každého človeka na planéte, vrátane projektovanej celosvetovej populácie 10 miliárd ľudí do roku 2050. [2]
Problém hladovania je spôsobený kombináciou mnohých faktorov, vrátane prírodných katastrof, vojen, nedostatku technológie, zneužitia zdrojov, odpadu, chamtivosti, vládnej neefektívnosti, či zlyhania vhodnej distribúcie jedla. Nič z týchto faktorov nemá prepojenie na preľudnenie. Je príliš simplistické a nepresné prisudzovať väčšinu našich globálnych problémov preľudneniu.
Pôrodnosť v USA nižšia ako úroveň nahraditeľnosti
Zvážte súčasnú pôrodnosť v Amerike, ktorá je nižšia, ako úroveň potrebná na náhradu súčasnej populácie. V roku 1957, americká žena v plodnom veku porodila v priemere 3.7 detí. Berúc do úvahy všetky príčiny smrti a nárast priemerného veku dožitia, nulový populačný rast vyžaduje, aby mala žena v priemere 2.1 detí.
Krivka pôrodnosti padla pod hladinu nahraditeľnosti v roku 1972. Odvtedy sa stalo iba v dvoch rokoch, že krivka pôrodnosti dosiahla aspoň 2.1 detí. [3] To znamená, že už po niekoľko dekád sa USA nachádza pod úrovňou populačného rastu. Sociologické nebezpečenstvo, ktorému čelíme nie je preto explózia preľudnenia, ale redukcia populácie.
Akýkoľvek nárast v populácii od roku 1972 bol zásluhou imigrácie, čo dokážeme pozorovať na štatistikách. Podľa Úradu na sčítanie ľudu v Spojených Štátoch sa každých 17 sekúnd populácia v Amerike rozrastie o jednu osobu [4]. USA Today uvádzajú, že približne 7.9 miliónov ľudí emigrovalo do Spojených Štátov medzi rokmi 2000 – 2005. [5] Nárast veku dožitia stúpa a ľudia žijú dlhšie ako predtým.
V článku prolife organizácie Abort73 ohľadom preľudnenia a potratov sa uvádza:
„Zatiaľ čo krivky pôrodnosti klesli, imigrácia a nárast veku dožitia stúpli. Z troch faktorov, ktoré ovplyvňujú populačný nárast, je počet narodených detí zďaleka najmenej signifikantným. Avšak, navrhuje niekto zabíjanie imigrantov alebo zabíjanie osôb starších ako 65 rokov ako rozumný spôsob obmedzovania populačného rastu? Nie. Tak prečo by niekto navrhoval, že zabíjanie nenarodeného človeka je rozumným spôsobom limitovania populačného rastu? [6]
Hrozba klesajúcej populácie
Pokles populácie nie je problémom iba pre Spojené Štáty. Je vážnou hrozbou pre sociálnu a ekonomickú prosperitu mnohých krajín. Väčšina západných európskych krajín tiež zažíva ekonomické problémy, ktoré ich vlády prisudzujú redukcii populácie. Niektoré krajiny ako napr. Nemecko, Singapur, Japonsko a Rusko dokonca ponúkajú perspektívnym rodičom stimuly, aby mali dieťa. Prečo by vláda platila ľuďom, aby mali deti? Pretože si uvedomili, že všetky spoločnosti potrebujú príliv mladých na to, aby zostali zdravými.
Prezident Inštitútu pre Výskum Populácie (PRI), Steven W. Mosher, uvádza:
„V rozpore s tým, čo zrejme počúvate, naliehavým problémom v krajine po krajine v dnešnej dobe nie je preľudnenosť, ale nedostatok populácie. V čase finančnej úspornosti, poslednou vecou, ktorú by sme mali urobiť, je dať viac peňazí na dane, aby sme znižovali populáciu a redukovali ľudský kapitál, ktorý je dostupný – z dlhodobého hľadiska nás to privedie k ešte väčšej chudobe. [8]
Problém zmenšujúcej sa populácie sa propaguje sám. Pretože majú dnešné ženy menej detí, v budúcnosti bude menej rodičov, čo znamená ešte menej detí v následnej dobe. Menej a menej ľudí, ktorí majú menej a menej detí končí pri umierajúcej spoločnosti.
Legalizácia potratov má za následok aj o viac ako 50 miliónov menej daňových poplatníkov v Spojených Štátoch, ktorí by mohli podporovať starších. Článok v National Public Radio vysvetľuje: „V mnohých krajinách, vrátane Spojených Štátov, pracujúci platia za dôchodky dôchodcov. Menej detí znamená menej pracujúcich financujúcich tieto dôchodky.“ [ix]
Budúcnosť sociálnych istôt je v ohrození, pretože je stále menej pracujúcich: „V súčasnosti, menej ako traja pracujúci podporujú každého dôchodcu, pred 50 rokmi to boli štyria. Tento pomer je projektovaný na pokles na dvoch v nasledujúcich 20 rokoch.“
Samozrejme, potraty by boli morálne zlé dokonca aj keby boli pre krajinu finančne prospešné. Ale pointa je, že potraty nie sú iba morálne zlé, ale v konečnom dôsledku tiež finančne nevýhodné. Elimináciou veľkého percenta celých generácii cez legalizované potraty, iba nabaľujeme problémy spoločnosti, neriešime ich.
Zlé „riešenie“
Je pravdou, že aj medzi pro-lifermi prebieha úprimná diskusia o používaní antikoncepcie a o určitom stupni rozhodovania, v rámci ktorého by ľudia mohli kontrolovať veľkosť svojej rodiny. Avšak v téme rozhodovania o veľkosti rodiny zabíjaním by sme mali mať všetci jasno. Riešenie založené na zabíjaní ľudí nie je prijateľné.
Schválením potratov ako prostriedku zníženia počtu mladých, bude spoločnosť nútená používať eutanáziu ako spôsob redukcie starých? Ak späť v osemdesiatych rokoch starosta Colorada mohol povedať starším, že majú povinnosť „ustúpiť“ (zomrieť), čo sa stane odteraz tak o dvadsať rokov? Ak starší neustúpia, tak ich eliminuje spoločnosť? (Táto obava je opodstatnená berúc do úvahy zákony o takzvanej „smrti s dôstojnosťou,“ ktoré pretláčajú lekárom-asistovanú samovraždu v mnohých amerických štátoch.)
Bývalý Hlavný Lekár Zdravotníckej Služby v Spojených Štátoch C. Everett Koop verejne vyjadril svoju obavu, že povinná eutanázia by eventuálne mohla byť výsledkom neochoty mladšej generácie podporovať staršiu generáciu. Uviedol: „Moja obava je, že za každé mŕtve dieťa v Amerike bude desaťtisíc mŕtvych starých mám.“
Mali by sme uznať, že ľudské bytosti sú zodpovedné za spravovanie zeme a prírodných zdrojov, ktoré sú nám dostupné. Takže rôznymi spôsobmi nachádzajme múdrejšie a lepšie spôsoby na to, ako užívať a riadiť svoje zdroje, produkovať jedlo a redukovať chudobu. Ale nenechajme sa oklamať lžou, že zabíjanie nenarodených detí je riešenie pre lepšiu budúcnosť nášho sveta.
Preklad článku Randyho Alcorna
Viktória Dandárová
Zdroj: hlavnespravy.sk
