"Ďakujem vám veľmi pekne za vašu vytrvalú angažovanosť v záujme Zákona o ochrane živo narodených detí pri potrate. Veľmi som si želala byť dnes tu, aby som mohla osobne poďakovať každému, kto bojujete za to, aby sa nechali žiť deti, ktoré prežili potrat. K tým deťom totiž patrím aj ja. Úprimne si vás všetkých vážim a oceňujem úsilie každého jedného z vás. Tento zákon je životne dôležitý, pretože nielenže sa podľa zhromažďovaných údajov z jednotlivých štátov stáva, že čoraz viac detí pri potrate v pokročilom štádiu tehotenstva prežije, no ukazuje sa, že čím agresívnejšie sa táto metóda, umožňujúca potraty počas celých deviatich mesiacov tehotenstva, šíri krajinou, tým väčšia pravdepodobnosť je, že dieťa potrat prežije.
Ak o dôležitosti prijatia tohto zákona niekoho nepresvedčí množstvo detí, ktoré takýto potrat prežili, alebo krutá realita toho, že takýmto deťom sa neposkytne žiadna lekárska starostlivosť, ba mnohé z nich zabíjajú aj po pôrode, môj životný príbeh ich presvedčí určite.
Sama som dieťaťom, ktoré prežilo takýto potrat. V auguste 1977 donútila moju mamu, 19-ročnú študentku vysokej školy jej mama, čiže moja stará mama, potratiť ma pomocou vpichnutia soľného roztoku. Táto metóda sa vtedy používala najčastejšie. Spočívala v injektáži jedovatého soľného roztoku do plodovej vody, obklopujúcej dieťatko v maternici. Pôsobením tohto jedovatého roztoku som sa mala otráviť a ´spaľovať´, až kým by som neumrela. Táto procedúra zvyčajne trvala 72 hodín - aby dieťa, presiaknuté soľným roztokom bolo bezpečne mŕtve - potom sa vyvolali predčasné pôrodné sťahy a mŕtve dieťa malo byť vypudené z maternice von. Lekárske záznamy v mojom prípade dokazujú, že som v soľnom roztoku nebola ponorená iba 3 dni, ale 5 dní, pretože dva dni sa neúspešne pokúšali vyvolať pôrodné sťahy u mojej mamy.
Bez ohľadu na názory ľudí na potrat v našej spoločnosti, väčšina súhlasí s tým, že čo sa stalo mne bola čistá hrôza. Pevne verím, že títo ľudia uznajú aj hrôzu, ktorú musela počas týchto 5 dní prežívať aj moja mama. Vo väčšine prípadov potrat ukončuje život svojej primárnej obete - dieťatka; dramaticky však vplýva aj na život svojej sekundárnej obete - ženy, matky.
V záverečnom kroku tejto potratovej procedúry som sa napokon na piaty deň "narodila" v nemocnici sv. Lukáša v Sioux City, Iowa. Namiesto ´úspešného´ potratu, čiže mŕtveho dieťaťa, som sa zázračne narodila živá. V mojich lekárskych záznamoch stojí, že "bol podaný soľný roztok za účelom potratu, no tento bol neúspešný". Vykázali to ako "komplikáciu v tehotenstve, vyvolanú soľným roztokom". Vážila som necelých jeden a pol kila, čo lekárom naznačovalo, že moja mama bola tehotná dlhšie než len 18 - 20 týždňov, uvedených v dokumentácii. Neonatológ napísal, že jeho odhad je 31 týždňov gestačného veku. Či to zle odhadol potratár na základe tvrdení mojej mamy, alebo klamal, aby mohol vykonať potrat, sa už zrejme nikdy nedozvieme. Po tom, ako som sa živá narodila, znela otázka, či mi má byť poskytnutá lekárska starostlivosť. Moji adoptívni rodičia mi neskôr povedali, že som bola zatiaľ odložená "nabok" a že až na naliehanie zdravotnej sestry mi napokon zachránili život. Patrím medzi tých šťastnejších - nielen preto, že som prežila potrat, ale aj preto, lebo niekto zabojoval, aby ma zachránil. Napriek tomu, že som zázrakom prežila, prognóza bola veľmi slabá. Trpela som respiračnými problémami, problémami s pečeňou, rôznymi záchvatmi ... lekári si v skutočnosti mysleli, že mám fatálnu srdcovú vadu ako následok stresu, ktorému bolo moje telo vystavené. Naznačili, že nevedia či budem žiť, ako dlho budem žiť a že zrejme budem trpieť viacnásobným postihnutím.
Dnes som tu pred vami, a som úplne zdravá.
Včasná lekárska starostlivosť je pre deti, ako som aj ja, ktoré prežili potrat, absolútne nevyhnutná. Som presvedčená, že dnes žijem nielen vďaka zázračnej záchrane pred smrťou pri potrate, ale aj preto, lebo vo vedľajšej ambulancii mi poskytli nevyhnutné lekárske ošetrenie hneď potom, ako niekto rozhodol, že ma nenechajú zomrieť. Je pre mňa požehnaním že žijem; som v styku aj so svojou biologickou matkou a jej rodinou, ako aj s rodinou môjho biologického otca. A chcem vám v mene svojej biologickej rodiny, adoptívnej rodiny, svojho manžela Ryana a našich dvoch dcér Olivie a Avy, vyjadriť veľkú vďačnosť, že podporujete schválenie tohto Zákona.
Schválenie Zákona o ochrane živo narodených detí pri potrate bude istotou, že v budúcnosti osud tých, čo takéto niečo prežijú, ako som aj ja a ďalších zhruba 300 ďalších, s ktorými som v kontakte prostredníctvom The Abortion Survivors Network, nezostane v rukách potratára, ani "náhody", aký personál v ten deň pracuje.
Ešte raz ďakujem za podporu tohto zákona a za všetko čo robíte pre takých, ako som aj ja, prostredníctvom svojej legislatívnej činnosti. Bábätká, ktoré prežijú vlastný potrat, už svoj boj vybojovali v maternici. Ďalej už sami nezmôžu nič; je na nás, aby sme za ne bojovali my všetci; a najmä tí, čo sme tým sami prešli."
Úprimná vďaka,
Melissa Ohden, MSW
zakladateľka, The Abortion Survivors Network
Zdroj: lifenews.sk
