Stali sa lekármi, aby ochraňovali život, ale používajú svoju profesiu, aby ho ukončili. Súčasní i bývalí potratári priznávajú:
Dr. Randall, bývalý potratár: Ony (ženy) nemali nikdy možnosť pozrieť sa na ultrazvuk, pretože sme vedeli, že keby len začuli tlkot srdca, tak by potrat nechceli.
Dr. Benjamin Kalish, potratár: Ešte teraz sa cítim trochu čudne, pretože ako lekár som bol vyškolený, aby som zachovával život, a teraz som tu a ničím ho.
Dr. John Szenes, potratár: Musíte sa stať trochu schizofrenikom. V jednej izbe povzbudzujete pacientku, že malá odchýlka v tlkote srdca plodu nie je dôležitá, a že bude mať zdravé dieťa. Potom v ďalšej izbe uisťujete inú ženu, ktorej ste urobili soľný potrat (Saline Abortion – keď je dieťa väčšie, vstrekuje sa soľ a ďalší roztok do plodovej vody, dieťa je otrávené a fyzicky spálené), a vysvetľujete jej, že je dobré, že tlkot srdca je už nepravidelný…, že sa nemá čoho báť, že NEBUDE mať žijúce dieťa… A zrazu po soľnej infúzii sa v maternici začne aktivita. Je to obvykle plod, ktorý prehĺta koncentrovaný soľný roztok a silno kope a je to jasná smrteľná trauma … niekto to musí urobiť, a nanešťastie, my sme v tomto prípade tí vykonávatelia.
Dave Turok, potratár: Hovoriť týmto ženám, že ich plod cíti bolesť, spôsobuje trápenie nad trápenie. Tieto ženy pociťujú naozajstnú bolesť. Nerozhodovali sa jednoducho. Vytváranie ďalšej prekážky pre zákrok, ktorý potrebujú, nie je fér.
Anonymný potratár: Toto je dôvod, prečo nenávidím prílišné používanie kliešťov – trhajú veci. Sú iba dva typy lekárov, ktorí nikdy neprederavili maternicu, tí čo klamú a tí čo nerobia potraty.
Dr. Beverly McMillan, bývalá potratárka: Dostala som sa do bodu, keď som sa už viac nemohla pozerať na malé telá.
Dr. Jane Hodgson, vykonávala potraty v neskorých štádiách tehotenstva: Myslím, že z mnohých dôvodov to bolo dobré, že som sa toho stala súčasťou. Ak by som to nerobila, myslím, že by som sa úplne uspokojila s navštevovaním lekárskych večierkov a bolo by to veľmi veľmi nudné. Unudila by som sa.
Dr. Susan Poppema, bývalá potratárka: Smútok, úplne oddelený od pocitu hanby, cítim určitým spôsobom voči takmer každej žene, ktorej som urobila potrat, a tých je 20 000 do roku 1995. Tento smútok sa ukazuje hlavne preto, že väčšina žien plače v určitom bode tejto skúsenosti… Toto ich smútenie môže trvať od niekoľkých dní po niekoľko rokov…. Smútok je niekedy oddialený… Smútok môže ležať pod pokrývkou a byť skrytý roky.
Dr. James McMahon, potratár: Keď vidím, že dieťa je už po dvadsiatom týždni, po ktorom, úprimne, je to pre mňa dieťa, naozaj ma to mučí, pretože jeho potenciál je tak bezprostredne blízko… Na druhej strane si kladiem otázku „kto vlastní to dieťa?“ Je to matka…
Dr. Neville Sender, potratár: Vieme, že je to zabitie, ale štát dovoľuje zabitie za určitých okolností.
Viktória Dandarová
Zdroj: hlavnespravy.sk
