Ja nechcem o pedofílii písať. Vy o nej nechcete čítať. Hrozbu toho, že pedofília sa stane normálne akceptovateľnou, to však neodstráni. Náhly zážeh chápavosti a tolerantnosti voči transgenderizmu sa však neobjavil len tak z ničoho nič. A ani z ničoho nič len tak nezmizne, ako som prednedávnom dokazoval na tomto mieste.
Cielené útoky na deti prichádzajú v dvoch fázach. V prvej ich bombardujú LGBT propagandou v školách, alebo teraz aj vo verejnej TV (PBS), v kreslených seriáloch, v ktorých sa napríklad 8-ročný zvierací hrdina Arthur aj so svojimi kamarátmi teší, že si ich učiteľ "berie" iného muža. Do tejto kategórie ďalej patrí Drag Queen Story Time vo verejných knižniciach, ktorý sa rozmáha po celej krajine. Je reálna šanca, že súčasťou tejto katastrofy a hrôzy je aj vaša miestna knižnica, resp. jej personál je príliš slabý na to, aby takúto vec odmietol. Drag Queen Story Time poskytuje platformu najmä mužom homosexuálom (mnohí z nich sú usvedčení sexuálni násilníci) zneužívať deti tým, že ich podporujú v bagatelizovaní reality a skúmaní rodovej "fluidity" (menlivosti). Kto to pokladá za dobrú myšlienku? V každom prípade len málo ľudí. To nám však nehovorí nič o tom, koľko inak slušných ľudí nie je ochotných povedať rozhodné ´nie´.
Výzvy k "tolerancii" sa ukážu vo svojej pravej farbe keď majú podporiť nehorázne balamutenie detí, odvádzajúce ich pozornosť od kontextu zneužívania. Takéto balamutenie má niektoré spoločné črty aj s islamom; mám na mysli úrady vo Veľkej Británii, ktoré vedome ignorujú dlhodobé systematické znásilňovanie miestnych dievčat moslimskými bandami. Úrady sú natoľko posadnuté obranou islamu a homosexuality, že akési ´smiešne´ zneužívanie mladistvých sa musí zamiesť pod koberec.
Niekto môže povedať, že nie všetci LGBT sú zároveň aj pedofili. V prevažnej miere však ide o to, že ak má byť cieľom odôvodnenie LGBT správania sa, tak všetko úsilie sa musí zamerať na samotnú nevinnosť detí. Koncepty normálnosti, morálky a čnosti sa musia radikálne obrátiť, pretože predstavujú výčitku mravnej skazenosti, ktorú teraz musíme "s pýchou" obdivovať!
Druhá fáza zahŕňa pokusy prispôsobiť sa, či dokonca prijať pedofíliu. Môže to vziať na seba formu klasifikácie ako klinické podmienky, na základe ktorých by sa dalo všetko ospravedlniť; koniec-koncov, ani na človeku s Parkinsonovou chorobou, či so zápalom pľúc, neuľpie žiadna hanba, ani vina. Dá sa to však zahrnúť aj pod pojmy uprednostňovanie "práv", prelamovanie bariér a dovoliť "láske" aby zvíťazila.
A skutočne, vplyvné medicínske inštitúcie sa usilujú klasifikovať pedofíliu nie ako chorobu, ale ako ďalšiu sexuálnu orientáciu. Orientáciu, ktorá je nezmeniteľná, chápete - pretože podľa súčasného presvedčenia čokoľvek, čo ide proti ľudskej prirodzenosti a všeobecnej mravnosti sa nedá zmeniť. Ku skratke LGBT by sa teda malo pridať ďalšie P, ale nie ako Pansexual, ktoré už neustále sa rozširujúca skratka LGBTQIAP+ obsahuje (nie je mi jasné, čo vlastne zahŕňa to "+" ?) Všetci vieme, čo by to znamenalo: "nenávisť" by bolo jediné slovo, ktoré by stálo v ceste zlegitimizovania pedofílie. Takže o čo ide? O chorobu, ktorá sa nešťastne šíri, alebo o oficiálnu orientáciu, ktorá je nespravodlivo potlačovaná? Koho to zaujíma; zaváži akýkoľvek "argument". Nevinnosť detí to tak či onak zasiahne. Odkazy sympatizantov pedofílie nájdete všade, aj na TV a javiskách; prezentujú pedofíliu v sympatickom svetle. Istý akademický žurnál publikoval v roku 2018 presvedčivý odkaz pedofilov, že "sexuálny vzťah dospelý - dieťa" by sa mal pokladať za normálny, slušný a oprávnený.
Benedikt XVI v júni 2019 prehlásil, že "súčasťou fyziognómie revolúcie 1968 bolo, že pedofília sa aj vtedy považovala za dovolenú a vcelku primeranú". Objasnil tento rušivý vývoj počas druhej polovice minulého storočia. Celá táto záležitosť je len ďalším pokračovaním konfrontácie medzi kresťanstvom a pohanstvom stredoveku, kde sa s deťmi bez problémov zaobchádzalo ako so sexuálnymi objektami.
Kresťanstvo zrušilo prevládajúci súhlas s takýmito praktikami, čo však robí súčasnú krízu ešte problematickejšou, pretože ona nespôsobuje iba odkresťančenie západnej spoločnosti, ale zavádza pohanské praktiky do samotnej Cirkvi. Je zaujímavé, že mnohí, čo sú v katolíckej hierarchii odhalení ako homosexuálni predátori, vyhlasujú, že cielené balamutenie a zneužívanie mladistvých nie je v skutočnosti až také zlé.
Zrejmou úlohou tých, čo v súčasnosti stoja na čele úpadkovej kultúry je napádať správnu vyváženosť: odsudzovať kresťanstvo za jeho názor na sexualitu a duchovenstvo za porušovanie noriem, ktoré o nej súčasná ´kultúra´ hlása. Vo svete medzitým táto ´kultúra´ šíri hriechy a previnenia, ktoré s ňou súvisia, v správne odmeraných dávkach, ako im to dovoľuje načasovanie nášho pokračujúceho kolapsu. Tu totiž nejde iba o jednoduchý, či abstraktný nesúhlas s niečím, ale o nebezpečných ľudí s katastrofálnymi a zhubnými názormi. Čoraz bezočivejšie útoky na naše deti možno konečne privedú ľudí k tomu, aby pochopili ako jedno previnenie a hriech vedie logicky k ďalšiemu, a okamžite a jednoznačne odmietnu túto sexuálnu revolúciu.
Degradácia ľudí však už prenikla tak hlboko a rozdelenie je už tak neprekonateľné, že do rozhovorov o občianskej vojne sa akosi vôbec neponáhľajú. Nikto ju pochopiteľne nechce, no ak ´nezatlačíme´ na pretrvávajúce - a neustále zvyšujúce sa tempo - zneužívania detí akýmkoľvek spôsobom, prehráme, ako sa vraví, bez jediného výstrelu.
Matthew Hanley
Zdroj: lifenews.sk
