V médiach a medzi politikmi sa stal samozrejmosťou názor, že kritika islamu, ako aj toho radikálneho, by vyprovokovala miernych moslimov k ďalším činom.
Toto tvrdenie by však malo byť spochybňované. Mohlo by sa totiž veľmi ľahko stať, že nedostatok kritiky spôsobí znovuzrodenie militantného islamu. Súčasný svet, ako napríklad západné vlády, média, akademici, a dokonca aj cirkvi, sa stiahli a tvrdia, že všetky zločiny spáchané v mene islamu s ním nemajú nič spoločné. Realita je taká, že západné médiá prijali tvrdé opatrenia autocenzúry, ktoré im neumožňujú uznať, že zverstvá sú v skutočnosti páchané v mene tohto náboženstva.
Ako príklad môže byť uvedené nedávne zverejnenie správy o atentáte na ruského veľvyslanca, ktorý má na svedomí turecký policajt. Hneď prvé slová, ktoré po streľbe vyšli z úst útočníka, boli tieto: "My sme tí, ktorí Mohamedovi sľúbili vernosť a budeme pokračovať v džiháde". Ak si tieto slová nepamätáte, tak to bude tým, že táto časť bola vynechaná z takmer všetkých novinových a televíznych správ. Zdá sa, že média to mysleli dobre. Báli sa totiž, že ak by sme vedeli, že tento muž bol verný Mohamedovi, mohli by sme povedať niečo provokatívne. To by mohlo zmeniť nespočetné množstvo mierumilovných moslimov na džihádistov, ktorí by podnikali bombové útoky.
Ukážkovým príkladom, aká je cena za takéto mlčanie je súčasná kríza v Európe. Islamskí teroristi vyhlásili Európe vojnu a jej výsledkom bola séria smrteľných útokov, a to na letiskách, v metrách, v kaviarniach, v koncertných sálach a najnovšie aj na vianočných trhoch. Tento chaos je nepriamym dôsledkom ignorácie islamu. A práve táto ignorácia má na svedomí obmedzenie správ, ktoré by na toto náboženstvo priniesli nepriaznivý pohľad.
Každý, kto dobre pozná islamskú kultúru a náboženstvo môže predpokladať, že aj keby sa v rokoch 2015 a 2016 neudiala rozsiahla migrácia moslimov, tak by neustály príchod moslimských imigrantov v priebehu niekoľkých rokov vytvoril veľmi citlivú situáciu. Úžasné je, že následky tejto masívnej migrácie neboli nikdy prediskutované, samozrejme okrem diskusií plných nadšenia. Asi to jediné, čo sa mohlo o migrantoch povedať bolo, že pomôžu vyriešiť nedostatok pracovných síl (napriek 9-10% nezamestnanosti v EU za december 2016 - pozn. editora), naplnia pokladnice sociálneho zabezpečenia a kultúrne obohatia Európu.
Takto boli definované oficiálne názory. Každý, kto sa od nich odchýlil mohol očakávať cenzúru, možno aj stratu zamestnania alebo dokonca trestné stíhanie. Povedzte na svojom Facebooku niečo negatívne o moslimskej imigrácii a navštívi vás polícia (stalo sa napr. v Holandsku, Nemecku, Británii, a to sú iba prípady ktoré sa dali dopátrať z médií - pozn. editora). No povedzte niečo podobné na verejnosti a dostanete súdne predvolanie. Je jedno, či by ste boli slávny spisovateľ (Oriana Fallaci), predseda dánskej spoločnosti Free Press Society (Lars Hedegaard), alebo známy člen holandského parlamentu (Geert Wilders). Ak o islame nemôžete povedať niečo pekné, potom radšej nehovorte vôbec nič.
Čo sa týka Európy, tu názor, že kritika islamu vytvorí armádu radikálov neobstojí. Kritika islamu je v podstate v mnohých častiach Európy trestným činom, a to už nejaký ten čas. V Európe sa teda málokto odvážil kritizovať toto náboženstvo, avšak radikáli sa aj tak našli. Takéto ticho však najviac zo všetkého pomohlo rozširovať islamizáciu a radikalizáciu najmä vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku a Švédsku.
Prakticky nikto neprehovoril o zakázaných témach, zákone šaría, polygamii a nútených sobášoch, o odmietaní integrácie, o vlnách kriminality a o epidémii znásilnení (kde boli protesty feministiek??? editor). Aj keď mnohí už konečne prehovorili, môže byť príliš neskoro na to, aby sa zabránilo kapitulácii (čo pravdepodobne čaká Švédsko [16% imigrantov]) alebo krvavému konfliktu (čo je predvídateľné vo Francúzsku [v Nemecku tiež, vydala k tomu správu tajná služba BND. editor]).
Samotné tvrdenie, že kritika islamu vyprovokuje pokojných ľudí k radikalizmu naznačuje, že táto kritika je potrebná. Ak je islam takým výbušným náboženstvom, že aj najmenší priestupok by mohol spôsobiť radikalizáciu stúpencov, tak je na ňom niečo veľmi zlé. Nemáme totiž strach, že kritika katolicizmu by mala za následok nahnevanie katolíckych davov, ktoré by zúrili v uliciach. Rovnako sa nebojíme, že by akékoľvek zlé slovo mohlo vyprovokovať mladého člena cirkvi Južných baptistov, aby si dal na seba samovražedný opasok.
Islam však kritiku privoláva. Vzhľadom na jeho krvavú minulosť a súčasnosť by bolo veľmi nezodpovedné, aby sa nepodrobil analýze a kritike. Jej cieľom by však nebolo znepriateliť si moslimov (hoci niektorí z nich nevyhnutne znepriatelení budú), ale mala by upozorniť na možné obete džihádu.
Jednou z hlavných vecí, ktoré by mali nemoslimovia vedieť, je, že islam rozdeľuje svet na dve časti. Prvou je svet islamu a tou druhou svet vojny (teda celá neislamská spoločnosť). A od každého moslima sa očakáva, že naplní svoju úlohu a podriadi svet vojny svetu islamu. Európania sú však teraz zmätení, keďže "nevedia čo ich práve zasiahne". Oni totiž doteraz o tomto základnom fakte ešte nepočuli.
Jedným z dôvodov, prečo nechceme analyzovať a kritizovať islam (ako ideu), je, že takáto kritika vyzerá ako keby sme kritizovali moslimov (ako ľudí). Bohužiaľ, aj keď toto nieje hlavným zámerom, v mnohých prípadoch je toto výsledok kritiky. Ľudia sa nedištancujú od svojej viery, a v dôsledku toho berú kritiku svojho náboženstva osobne. Toto je dobrý dôvod, prečo by mala byť kritika prezentovaná čo najtaktnejšie. Nie je to však dobrý dôvod na to, aby sme nevyjadrili žiadnu kritiku.
Ak nie je možné kritizovať systém viery, pretože by to mohlo zraniť city ľudí, ktorí sa k nej hlásia, potom by nebolo správne kritizovať nacizmus, komunizmus a japonský imperializmus. Zvyčajne sa zdržujeme kritiky nasmerovanej voči iným náboženstvám. Vo všeobecnosti je rozumné mať zaužívaný prístup ži a nechaj žiť. Avšak ak nejaké náboženstvo zaujme postoj, že buď konvertujete, podvolíte sa alebo zomriete, potom takýto postoj už nepripadá do úvahy. A keď sa vezme do úvahy islam, tak sa nachádzame práve v takejto pozícii. Je teda samovražedné predstierať, že všetko je inak.
Zdroj: lifenews.sk
