Volebná nedeľa viedla k výsledku, ktorý predvídali všetci pozorovatelia. Hannover si po 73. rokoch strany SPD vybral na vrchol zeleného primátora moslimskej viery. Belit Onay sa narodil v Goslari ako syn tureckých gastarbeiterov. Rýchlo sa etabloval v strane zelených, ktorá je známa svojou extrémne liberálnou agendou.
Už v roku 2013 požadoval Belit Onay, ktorý sa rád prezentuje ako „liberálny moslim“, aby sa v príležitosti festivalu Ramadán moslimským zločincom skracovali tresty a prepúšťali sa predčasne z väzenia. Inokedy kritizoval ochrankárov z letiska , keď sa ho pri prehliadke dovolili opýtať, či ma kontakt s islamistami.
V novembri 2016 bolo oznámené, že Belit Onay, ako vtedajší hovorca Aliancie 90/ DIE GRÜNEN v Dolnom Sasku, pozval do dolnosaského parlamentu islamskú zastrešujúcu organizáciu ATIB, kontrolovanú tureckým prezidentom Erdoganom. Nemecká ústavná ochrana považuje ATIB za združenie, ktoré má blízko ideológii pravicového rasistického hnutia Šedí vlci.
V roku 2017 prišiel Onay s heslom „udomácniť islam“(„Islam einbürgern“). Belit Onay už mnoho rokov úspešne hrá tradičnú úlohu obete. Medzi jeho programové heslá patria frázy typu „Žiadna ľudská bytosť nie je nezákonná“ ako aj všetky ostatné kampane liberálneho globalizmu. Politik veľmi rád propaguje typické slogany zelených, známe aj z iných miest: centrum bez áut, viac cyklistiky a samozrejme „Utečenci sú vítaní“.
Podľa domovskej stránky je z 535 603 obyvateľov Hannoveru len 102 300 cudzincov. Ale v Nemecku je ťažké nájsť oficiálne údaje o ľuďoch z radov prisťahovalcov. Na rozdiel od Slovenska totiž dnes Nemecko uznáva iba štátnu príslušnosť, a nie národnosť. Preto existujú v Nemecku len historické národnostné menšiny ako Lužickí Srbi, a nie národnostné menšiny novodobé, ako Turci. Keď sa raz človek stane nemeckým občanom, nikde sa už oficiálne neuvádza k akej národnosti sa prihlasuje, alebo prihlasoval.
V roku 2018 televízia SAT1 zverejnila tvrdenie, že len necelá tretina obyvateľov Hanovera (31,8%) má migračné pozadie. Ale len v obvode Mühlenberg malo v roku 2018 migračné zázemie 66,3% obyvateľov a druhým najviac hovoreným jazykom v meste bola turečtina. Úspech volieb Onaya sa však v žiadnom prípade nedá vysvetliť výlučne podielom cudzincov alebo podielom osôb prisťahovaleckého pôvodu. Rolu tu hrajú aj podporovatelia liberálneho prúdu, medzi ktorých patria napríklad extrémni ekologickí prívrženci.
Voľby moslimov do pozícií starostov boli doteraz v Nemecku realitou len v malých mestách. Sociálna demokratka Hatice Kara je od roku 2012 starostkou šlezvicko-holštajnského mesta Timmendorfer Strand. Jej stranícka kolegyňa Halil Öztas je od konca roku 2015 starostkou malého mesta Heusenstamm pri Frankfurte nad Mohanom. V politike sa pohybuje aj štátny tajomník SPD Aydan Özoğuz, federálny komisár pre migráciu.
Napriek tomu, že imigranti a ich potomkovia nemali v nemeckej politike po dlhú dobu ľahké, časy sa teraz zmenili. Už dlhší čas začali veľké strany zaraďovať medzi svojich funkcionárov občanov prisťahovaleckého pôvodu.
To, čo sa v Nemecku zatiaľ dialo len v malom meradle, sa dnes udialo v Hannoveri a v budúcnosti bude možno realitou aj v ďalších veľkých mestách ako Berlín alebo Frankfurt. Kritici tohto trendu už teraz predpovedajú „pomery ako v Londýne“.
Andrea Lopatková
Zdroj: hlavnespravy.sk
