Boli sme na uzavretej akcii, ktorú by islamisti zrejme utopili v krvi
“Možnosti integrácie islamu do neislamských národov a štúdium islamskej histórie sa snaží občas identifikovať medzníky, pri ktorých sa správanie islamských menšín mení. Do jedného percenta celkovej populácie sú v pokoji, kultúrne a jazykovo prispôsobivé, poslušné pri zákonoch, neagresívne, ústretové. Snažia sa nelíšiť od domáceho obyvateľstva,” začal o stave islamizácie Európy spisovateľ Benjamin Kuras. Stalo sa to za zatvorenými dverami pri debate o politickom islame, ktorá sa konala v konferenčnej sále Cirkvi husitskej v pražskom Karlíne. Hlavným hosťom bol však americký expert na politický islam a autor mnohých kníh Bill Warner. Ten hovoril na tému Hidžra – migrácia ako súčasť islamskej doktríny.
Kuras: Premena imigrácie na kolonizáciu
Centrum pre štúdium politického islamu chce vyjsť z ilegality. Donedávna o ňom boli známe len kusé informácie na internete, že sídli v Brne. Teraz by sa centrum malo otvoriť verejnosti oveľa viac. Aj keď táto akcia bola, ako jedna z prvých, zatiaľ ešte len pre pozvaných. Hneď pri vchode do menšej miestnosti si každý mohol zadarmo vziať všetky štyri Warnerove knihy, ktoré boli preložené do češtiny. Čerstvou novinkou je medzi nimi samoštudijný kurz politického islamu.
O islamizácii Európy následne Kuras pokračoval už slovami, ktoré budia obavy. Ďalšie dve fázy islamizácie totiž už nie sú na počúvanie až tak príjemné: “Fáza od jedného do štyroch percent prináša postupne tlak na domorodú spoločnosť, aby tolerovala ich odlišnosť. Trúfalejšie sa zviditeľňujú odlišným obliekaním, rastúcim počtom reštaurácií, halal mäsiarstiev, kultúrnych centier a mešít. Vytvárajú vlastné štvrte, ktoré si pretvárajú na kópie islamských krajín a zavádzajú svoje tradície, zvyklosti a zákony. Začínajú islam verejne propagovať pouličnými stánkami s literatúrou, mediálnym zviditeľňovaním, vstupom do politiky, médií, školstva, polície a súdnictva. Získavajú konvertitov a skupinovo sa modlia na uliciach. Kritiky čohokoľvek islamského obviňujú z islamofóbie, rasizmu a xenofóbie, čím mení myslenie domorodej spoločnosti na pocity hanby a viny. Prenikajú do domorodých spoločností zavádzaním halal stravy v školách, nemocniciach a vo väzniciach, vymáhaním práv na modlitebné prestávky v zamestnaní, zákazom predaja alkoholu a podobne. Občas si verejne agresívne zademonštrujú, aby odhadli mieru tolerancie domorodcov. Potom nechajú niekoľko umiernených a integrovaných moslimov, aby sa od demonštrácie verejne dištancovali, aby domorodcov zase na chvíľu upokojili, že sa nič nedeje. Importujú si radikálnych imámov školených v týchto školách sponzorovaných Saudskou Arábiou. Tých má napríklad len Pakistan, odkiaľ pochádza veľký počet imámov v Británii, 24 000.”
A nakoniec už začal autor mnohých kníh o kolonizácii: “Ako sa blížia k štyrom percentám, prechádzajú do útoku na domácu kultúru a napádajú ju ako degenerovanú, nemorálnu a vulgárnu. Verejne sa začínajú hlásiť k agresívnym formám islamu a netaja sa cieľom domácu kultúru zničiť, jej krajinu ovládnuť a nastoliť zákon šaría. Od tejto fázy velenie islamskej komunity preberajú radikáli a integrálne umiernených moslimov umlčujú. Domáce inštitúcie a verejný priestor už majú natoľko prispôsobené pre svoju podporu, že občianska obrana začína byť neľahká a nebezpečná. Tým sa imigrácia mení na kolonizáciu. A aký je medzi nimi rozdiel? Imigrácia je presun s cieľom integrovať sa v národe, do ktorého sa presúvam, prispôsobiť sa mu a stať sa jeho súčasťou. Kolonizácia je presun s cieľom tento národ ovládnuť, zmeniť, prispôsobiť si a nakoniec vymeniť, nahradiť či eliminovať. Tomu sa v islame hovorí hidžra.”
Dokument: Fackovaní a kameňovaní kresťania
Kuras pre doplnenie svojich alarmujúcich slov, kam až sa dostala Veľká Británia, kde žije, prezentoval kamerový záznam z východného Londýna. Bol natočený pred mesiacom pri mešite v blízkosti business centra v londýnskej City. Malá skupina kresťanov tam vyslovila právo na život vo vlastnej krajine spôsobom, ktorým sa v nej žilo po stáročia. V dokumente reve na pár domorodcov dav fúzatých a zúriacich moslimov, že majú ísť domov. Biela konvertitka im vysvetlí: “Pri vašich zasraných kostoloch tiež nič také nerobíme.” Moslimský poslanec zvolený za inkriminovaný obvod povzbudzuje kresťanov, aby do piatich minút odišli, pričom žene ani ruku nepodá. Protestujúci sú následne davom napadnutí a kameňovaní.
Štatistika je neúprosná. Publicista uvádza, aby bolo jasno, že v Anglicku je podľa posledných správ tri a pol milióna moslimov, teda 5,5 %. Ďalšie údaje sú vraj z roku 2014, ale aj to všeličo napovie. Dánsko 4,1 %, Grécko 4,7 %, Švédsko 4,9 %, Nemecko 5 %, Holandsko 5,5 %, Belgicko 6 %, Rakúsko 6,2 %, Francúzsko 9,6 %, Bulharsko 13,4 % a v krajinách mimo EÚ uvedie napríklad Švajčiarsko s 5,7 % a Rusko s 19 %. “Sú to čísla odhadované, pravdepodobne podhodnotené, lebo ide o moslimov oficiálne legálne v týchto krajinách sídliacich, ale neberú do úvahy početných neodhadnuteľných ilegálov. EÚ ako celok je podľa týchto odhadov na dvadsiatich piatich miliónoch, teda na 5 percentách. Napríklad v Bruseli a Viedni tvoria päťdesiat percent prváčikov na školách moslimské deti. Počas dvadsiatich rokov budú západní Európania vo svojich veľkých mestách menšinou. Súčasné sťahovanie bielych domorodcov z miest na vidiek sa totiž zrýchľuje. Z Londýna sa za posledných desať rokov odsťahovalo 600 000 ľudí. Týmto tempom by Európanov počas jednej generácie mohol stihnúť osud Inkov a Aztékov v podobe zvyškov pôvodnej civilizácie dožívajúcej v horách mimo hlavného mesta,” uzavrel Benjamin Kuras.
Prezentácia: Nepretržitý džihád v dvoch minútach
Hlavný hosť Bill Warner sa debaty zúčastnil aj s manželkou. “Som vedec, mám rád fakty. Chcem hovoriť o úplne inom druhu imigrácie, než na aký sme na Západe zvyknutí. Moji predkovia prišli do Ameriky preto, aby ju vybudovali. Pojem pre imigráciu v islame je hidžra. Má iný význam, ako si myslíme. Mohamed kázal trinásť rokov v Mekke, obrátil na islam 150 ľudí. Potom emigroval do Mediny, stal sa politikom a džihádistom. Keď zomrel, tak tam zostali len moslimovia. To znamená, že politický islam a džihád boli veľmi efektívne a nebezpečné,” rozobral život proroka Mohameda s tým, že pre druhú hidžru zostavil prezentáciu. Na plátne sa objaví mapa Stredného východu a Stredomoria, na ktorej je označených 548 bitiek. Tie sa viedli v mene islamu. Tisíc dvesto rokov bitiek sa tu uskutoční v dvoch minútach a priestor, kam sa rozšíril islam, sa mnohonásobne zväčší.
Džihád je vraj priebežný a neustály po vzore Mohamedových výbojov. A čo sa stane, keď islam vstúpi na územie iného civilizačného bloku? “V Turecku bola grécka a kresťanská kultúra, teraz je z 99,7 % moslimská. Ak necháte pôsobiť islam nejaký čas v nejakej civilizácii, tak sa po čase stane stopercentne islamská. Zánik a kultúrne vyhladenie je vzorcom. Irak, Sýria, Turecko, severná Afrika, Egypt. To všetko bývali kresťanské krajiny – a dnes sú moslimské. Afganistan bol budhistický, Pakistan a Malajzia hinduistické. Efekt je jasný. Príčinou je doktrína islamu. Ten je založený na Koráne a Mohamedovi. Nie je to až také zložité, ako sa nám mnohí snažia nahovoriť,” vysvetlil.
Warner: Korán mieru, Korán boja
Podľa Američana, ktorého knihy o islame boli preložené už do viac ako pätnástich jazykov, existujú dva korány. “Korán náboženstva a mieru, ktorý vznikol v Mekke. Korán z Mediny je politický a obsahuje džihád. Ako sa líšia? Trebárs v tolerancii. V prvom Mohamed hovorí: ´Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje.´ V druhom prichádza agresivita: ´Ja vrhnem do sŕdc kafírov hrôzu a vy im usekajte hlavy a končeky prstov.´ Korán je však naozaj len štrnásť percent doktrinálneho textu. Zvyšok je o Mohamedovi. Islam je totiž dualistická ideológia a preto môže existovať mierumilovný vedľa vojnového textu,” vysvetlil a ukázal aj štatistiku, podľa ktorej sa v mekkánskej knihe o džiháde takmer nepíše. Podobné je to s nenávisťou ku káfirom, teda neveriacim, modlárom či “tým, čo zatajujú pravdu islamu” alebo k židom. Zato kniha z Mediny je plná nenávisti.
“Preto, keď mi hovoria niečo kladného o islame, odvetím, že ide len o polovicu pravdy,” dodal ku zmienenému dualizmu. Podľa neho nie je islam nikdy spokojný s polovicou úspechu. A bojuje proti kafírom, kým nebudú všetky náboženstvá patriť Alahovi. “Každý kafír je nepriateľ. Politický islam a jeho doktrína to požaduje a história to dokazuje. Jediný spôsob, ako by to bolo možné odraziť, je vojna. Islam bol vyhnaný zo Španielska pomocou totálnej vojny. Potom sa ale vrátil. Islam sa nemôže asimilovať, musí dominovať, to je doktrína. To nie je názor. Môže sa vám to páčiť, nemusí, ale to je ako by ste nemali radi zákon gravitácie,” pustil kľúče na stôl a zákonite spadli.
Korán vraj celkom jasne rozdeľuje ľudí na moslimov a kafírov a pravdivé priateľstvo medzi moslimom a kafírom nie je možné. “Kafírovia môžu byť podvádzaní. Dôvod hidžry je zavedenie šaríe. Sú štyri druhy džihádu a jediným, o ktorom sa hovorí v médiách, je džihád mečom. Skutočný problém je však džihád slovom. Neviem, koľko ľudí presne zomrelo v Bruseli, ale nebolo ich asi viac, než ten deň zomrelo pri autonehodách. Veľmi zradné a podprahové sú teda džihád slová, písma a peňazí. V Koráne sa opakuje, že moslim musí dať peniaze na džihád. Saudská Arábia praktizuje džihád pomocou peňazí. Vydáva viac peňazí na export wahhábskeho islamu, než koľko dal ZSSR na vrchole svojej slávy do vývozu komunizmu. Napodiv šírenie islamu v USA najviac napomáhajú cirkvi, lebo tie už nestoja za odvahou a gurážou, ale hlásajú súcit, teda všetkým podstrkuje, aby sme boli milí,” podotkol Warner.
USA: Moslimské bratstvo a ideologický boj
Nad oboma rečníkmi visel kríž. Američan potom začal v súvislosti s islamom hovoriť o domovine. “V USA je veľmi mocné Moslimské bratstvo. Žijem v štáte Tennessee. Tam guvernér presadil, že o terorizme a presadzovaní práva budú môcť ostatných vzdelávať hlavne odborníci z Moslimského bratstva. Na federálnej úrovni to je podobné. Mám dvoch priateľov, ktorí o tom prednášali v FBI a dostali od prokurátora zákaz. Poradcom Hillary Clintonovej je moslimka, ktorej otec bol profesorom na univerzite zriadenej moslimským bratstvom. Mám preto jasno, koho budem voliť. Poradcovia Donalda Trumpa sa obávajú politického islamu rovnako ako ja. Keď vyhrajú republikáni, budem asi dosť často jazdiť do Washingtonu D.C.,” povedal.
Ľudia zmýšľajúci ako Warner vraj majú dvoch nepriateľov. Vzdialený islam a blízke apologetiká islamu. “S nimi treba teraz ideologicky bojovať. Nedá sa vymedzovať voči islamu ako voči náboženstvu. Ale je potrebné dvíhať hlas pri rovnosti žien a mužov, násilí na ženách, sobášoch detí a tak ďalej. Treba sa vymedzovať voči rôznym aspektom islamu. Trebárs proti polygamii. To sú veci, ktoré každý odsúdi. V Amerike sa na otázku: ,Ako zjete slona?’, odpovedá: ,Po kúskoch.’ Nikto nás nezachráni, musíme to urobiť sami pre naše deti a vnukov. Je to vojna, informačná vojna o našu civilizáciu. Musíme sa vrátiť ku kritickému mysleniu. Mám však aj dobré správy. V USA sa síce píšu o islame články, aké sa píšu, ale my niekedy aj s deväťdesiatimi percentami dominujeme v komentároch. Vychádzajú síce kladné články o islame, ale čitatelia im v reakcii povedia nie,” podotkol.
Uzavretú debatu usporiadalo Centrum pre štúdium politického islamu (CSPI), čo je neziskové sekulárne apolitické medzinárodné vzdelávacie hnutie. Ide o celosvetovú sieť pobočiek, ktorej členovia sa zaoberajú písaním, prekladaním, výučbou, sociálnymi sieťami, vydávaním a distribúciou kníh a tak ďalej. Fyzické pobočky má v Čile, USA, Česku, Poľsku, Litve, Maďarsku a na Slovensku. “Koho to zaujíma, nech nám pomôže. Chceme vzdelávať ľudí vo vnímaní politického islamu a potrebujeme dobrovoľníkov. Máme už prvých lektorov politického islamu, ktorí budú chodiť napríklad do škôl. V podstate začíname, onedlho bude spustená nová a prehľadnejšia verzie webových stránok, kde si bude môcť každý stiahnuť Warnerové knižky a tak ďalej. Jednoducho ideme s kožou na trh, “povedal predstaviteľ CSPI Milan Podlipný.
Konferencie sa zúčastnilo približne tridsať ľudí, medzi nimi napríklad členovia z hnutia Blok proti islamu ale aj zástupca ombudsmanky Stanislav Křeček. “Niektoré ľavicové organizácie v USA podporované vládou ma prehlasujú za jedného z desiatich najväčších amerických xenofóbov, islamofóbov a rasistov, takže sa so mnou radšej nefoťte. Podobná prednáška ako táto, by na akékoľvek americkej univerzite nebola možná. Treba odmietnuť politickú korektnosť. Nech si pokojne hovoria, že som jedna z najviac bigotných postáv USA, ale ja to nevzdám,” doplnil odhodlane Bill Warner. Členovia Bloku proti islamu mu pri označení rasista či xenofób, ktoré sa dennodenne sype aj na ich hlavy, ironicky vtedy odpovedali: “Vitajte v klube!”
zdroj: parlamentnelisty.sk