Dôvodom sú hlavne obavy z budúcnosti. Okrem dopadov vládnej imigračnej politiky na celý sociálny a najmä dôchodkový systém sa boja tiež ekonomických dôsledkov rýchleho odstavovania nielen jadrových, ale aj uhoľných elektrární.
Autor článku, hlavný reportér novín Ansgar Graw, pripomína, že v roku 2018 odišlo z vlasti 261 tisíc Nemcov. Viac ich bolo len v roku 2016, kedy v Európe vrcholila migračná kríza. Pred rokom 2015 bol počet Nemcov odchádzajúcich najmä do krajín, ako sú USA, Švajčiarsko, Kanada, Cyprus alebo Malta, vždy nižšia ako dvesto tisíc. A pred rokom 1991 odchádzali natrvalo z Nemecka len jednotlivci. Podľa neoficiálnych zdrojov boli medzi nemeckými emigrantmi pred rokom 2015 stovky milionárov ročne. V roku 2015 ich ale odišlo už okolo tisícky a o rok neskôr ešte štyrikrát viac.
„Mimochodom, títo milionári sú väčšinou podnikatelia, ktorí poskytujú prácu,“ poznamenáva k tomu Die Welt.
Nemci podľa článku zisťujú, že sociálny štát nevydrží masívnu migráciu a ekonomika najvyššie ceny elektriny v Európe, ktoré Nemecku priniesla energetická politika vlády Angely Merkelovej. Ansgar Graw v tejto súvislosti pripomína článok amerického Wall Street Journalu, ktorý napísal, že Nemecko má „najhlúpejšiu energetickú politiku na svete“.
Nemecké automobilky, ktoré sú motorom nemeckej ekonomiky, avizujú prepad predaja automobilov. Na tom sa podpísala nielen „dieselgate“ a prechod na drahý vývoj elektromobilov, ale aj boj Donalda Trumpa s EÚ o cla v rámci jeho hesla „America First“.
Nemecko „dotuje“ štáty Európskej únie a pôžičky dosahujú astronomických výšin, všetko pre udržanie jednotného trhu, eura. Dá sa úspešne pochybovať o tom, že Taliansko bude niekedy schopné splatiť svoj dlh, ktorý dosahuje tretiny HDP. Možno aj určite preto Taliansko nedávno zverejnilo svoj plán na zrušenie eura, ale to bola ešte pôvodná vláda so Salviniho stranou Liga severu.
Zdroj: magazin1.sk
