Český prekladateľ Viktor Heumann otvorene rozpráva, ako k trans ľuďom pristupuje štát, prečo majú problémy zmeniť si doklady, na ktoré oddelenie by ich dali ležať v nemocnici, či požadujú unisex toalety a čo všetko im komplikuje život.
Rád by som sa v tejto debate vyhol ubližujúcim pojmom. Je v poriadku, ak budem hovoriť o trans ľuďoch či transgender osobách? Prečo nie je správne hovoriť o transsexuáloch?
Preferujeme prvé dva pojmy, ktoré ste spomenuli. Vystihujú, že ide o ľudí s trans identitou. Názov transsexuál neodporúčame, lebo je skôr medicínsky a pre verejnosť mätúci. Odkazuje na slovo sex, čo v angličtine znamená pohlavie, a ľudia potom majú mylný pocit, že tranzícia je o operatívnej zmene pohlavia, prípadne že ide o odlišnú sexuálnu orientáciu. Pojem transsexuál jednoducho vytvára zbytočné stereotypy o našej komunite.
Svetová zdravotnícka organizácia nedávno schválila novú klasifikáciu chorôb a zmenila sa aj definícia našej diagnózy. O transsexualite sa už nehovorí ako o duševnej poruche, ale ako o genderovom nesúlade, čo je v zásade spoločenská, nie medicínska kategória. Podľa novej definície teda nejde o nič patologické. Iná vec je, ako to prijme česká spoločnosť, v ktorej je hlboko zakorenené, že trans ľudia sú duševne chorí. Zmena v povedomí ľudí zrejme potrvá roky.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]
Jeden z najväčších stereotypov teda je, že trans ľudia sa narodili do nesprávneho tela a potrebujú operáciu.
Presne tak. Mnohí si myslia, že trans ľudia sa vyliečia práve operáciou. Nevravím, že fyzická premena u mnohých nehrá rolu, ale v skutočnosti potrebujú čosi iné – byť prijatí okolím a cítiť sa vo svojej spoločenskej role dobre. Či niekto z nás chce ísť na operáciu, by už mala byť jeho súkromná vec.
Dnes je to však tak, že operácia je podmienkou na dokončenie tranzície.
Žiaľ, je to tak. Ak odmietame pristúpiť na pre mnohých zbytočnú operáciu, nemôžeme si zmeniť pohlavie v dokladoch. Táto situácia vôbec neberie ohľad aj na nebinárne osoby, ktoré sa necítia byť jednoznačne ani mužmi, ani ženami, pretože sa to v nich mieša. Operácia im, logicky, nedáva žiadny zmysel.
Je toto dôvod, pre ktorý ste sa pre tranzíciu rozhodli až vo veku 35 alebo 36 rokov?
Áno. Nestotožňoval som sa s požiadavkou na operáciu. Prečo by mi niekto mal brať ženské reprodukčné orgány, ak necítim takú potrebu? Našťastie mám skvelú lekárku, ktorá mi povedala, že do tranzície môžem ísť a operáciu odo mňa vyžadovať nebude. Samozrejme, vo výsledku to znamená, že vyzerám ako muž, ale nemôžem si zmeniť doklady. Stále v nich mám uvedené ženské pohlavie.
Povinné operácie sú inak jedným z dôvodov, pre ktorý sa mnohí trans ľudia nikdy nerozhodnú urobiť coming out. Prešli ním najmä tí, ktorí operácie chceli. Keby sa povinné operácie ľudí prechádzajúcich tranzíciou zrušili, zrazu by sa ukázalo, že trans komunita je oveľa väčšia.
Existujú relevantné čísla, aké zastúpenie majú v populácii?
Všetky čísla z Česka stoja na vode. Máme však údaje z iných krajín Európy a z Ameriky, kde to vychádza na 0,5 percenta populácie. V Česku by to znamenalo 50-tisíc ľudí, lenže diagnostikovaných je ich možno len päť- až šesťtisíc. To sú tí, ktorí prešli coming outom.
Sami seba sa teraz pýtame – to tu fakt máme 90 percent trans ľudí bez coming outu? Ak je to tak, znamená to, že spoločenský tlak proti nim je strašný. Mám viac kamarátov, ktorí mi priznali, že sú trans, ale verejne to nikdy nepovedia kvôli rodine, práci, ale aj pre možnosť posmechu, šikanovania a preto, že ak by chceli prejsť tranzíciou, boli by tlačení do operácií. Žiť pod takým tlakom je mimoriadne náročné.
Koľko trans ľudí cíti potrebu ísť na operáciu?
Záleží na tom, či ide o trans mužov alebo trans ženy. Ide tiež o rôzne typy operácií. Robili sme o tom prieskum. Trans muži na operácie nechodia radi, pretože je to často zbytočný zásah do tela. Faloplastiku absolvuje asi len tretina z nich. Dôvod? Zákrok zvaný faloplastika, pri ktorom vám vymodelujú penis, nemáva v Česku práve vydarené výsledky. Navyše, ja osobne dokážem žiť aj bez faloplastiky. Prečo by som vôbec mal absolvovať zmenu genitálu?
Každý trans človek to má so svojím telom inak. Nie každý chce operačné zmeny. Ja som tiež pôvodne nechcel ísť na chirurgické odstránenie pŕs, lebo som to necítil ako potrebné. Samozrejme, ako muž som si ich sťahoval, aby neboli vidieť. Pre operáciu som sa však rozhodol až počas hormonálnej liečby, aj to najmä z dôvodu spoločenského tlaku. Určite nie preto, že by som ich neznášal a odmietal.
Zdroj: dennikN
