Ideme si pre vaše deti – a nedovolíme vám aby ste nás zastavili. Tento odkaz čoraz častejšie a hlasnejšie počúvajú rodičia detí od LGBT aktivistov a sexuálnych revolucionárov, ktorí stále viac a viac uťahujú slučku okolo krku britskému výchovno-vzdelávaciemu systému. Od zavedenia „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia v roku 2014 sa do tried v školách po celom Spojenom kráľovstve zavádza pre deti všetkých vekových kategórií kontroverzná „náuka o vzťahoch a sexe“, blízka LGBT.
V marci tohto roku sa rodičia detí jednej základnej školy konečne rozhodli, že čo je veľa to je moc a stovky rodičov (poväčšine moslimov) v Parkfield Community School v Birminghame vybrali na protest proti názorom, ktoré sa v škole učia, svoje deti masovo zo školy. Protestujúci rodičia, ktorí výučbu popisujú ako „vekovo neprimeranú; propagujúcu sexualitu a mätúcu deti“, vysvetľujú, že ich dievčatá prichádzajú domov a „pýtajú sa, či je pravda že môžu byť aj chlapcami a chlapci prichádzajú s tým, že či je pravda, že môžu byť dievčatami“. Škola dočasne ukončila program s názvom „No Outsiders“ aby vyšla v ústrety protestujúcim, avšak nevylúčila, že sa k nemu čoskoro vráti.
Toto je však iba jedna z potýčiek v oveľa väčšej vojne, odohrávajúcej sa na národnej a celosvetovej úrovni medzi zástancami „progresívnych“ sexuálnych zvyklostí na jednej strane a sociálnymi konzervatívcami, oddanými prirodzenej rodine na strane druhej. Už viac ako 50 rokov majú títo progresivisti navrch a nedávno zvýšili svoje úsilie zničiť kohokoľvek, kto je proti ich názorom, najmä však veriacich ľudí. Ďalším stupňom je odňať akékoľvek práva rodičom vybrať dieťa z triedy, v ktorej sa náuka rozšírila o nežiadúce predmety a zakomponovať to do školskej vyhlášky tak, aby sa tomu nedalo vyhnúť.
V Británii k tomuto ďalšiemu kroku dochádza vo forme nových smerníc Relationships and Sexual Education (RSE – Výchova k vzťahom a sexualite), ktoré si našli cestu cez Parlament. Reportér Rod Liddle zo Sunday Times popisuje tieto obnovené pravidlá ako „liberálnu špinu“, ktorá degraduje práva rodičov vybrať svoje deti z hodín sexuálnej výchovy na druhom stupni iba na právo požiadať o vybratie dieťaťa, čo však riaditeľ školy môže odmietnuť. Nové smernice zavádzajú aj povinný predmet Výchova ku vzťahom pre všetky deti od veku 5 rokov, ktorý je však koncipovaný tak, aby študenti pochopili a akceptovali životný štýl a vzťahy LGBT ľudí. Školy síce budú mať určitú voľnosť v tom, čo môžu učiť a kedy, avšak Ofsted (Office for Standards in Education), vládny úrad pre smernice vo vzdelávaní, dal jasne najavo, že očakáva, že sa o LGBT vzťahoch bude učiť na všetkých stupňoch škôl a rodičia nebudú mať žiadne právo rozhodnúť o tom, čo sa ich deti v tomto smere budú alebo nebudú učiť.
Roger Kiska z Christian Legal Centre nám povedal, že okrem školy v Parkfielde, aj v ďalších troch základných školách v Croydone, južný Londýn, napríklad nútia deti zúčastiť sa na podujatiach Gay Pride. Jeden rodič nám prišiel oznámiť, že jedno podujatie bolo „tak presexualizované, že jeho 7-ročnej dcéry sa sexuálne dotýkalo iné dieťa“ a tzv. story time (čas, vyhradený pre menšie deti, v ktorom sa im formou rozprávky nanucuje LGBT agenda), tentoraz pre 4-ročné deti, bol venovaný knihám o rodičovstve osôb rovnakého pohlavia, ako napríklad Kráľ a kráľ; Mami, mama a ja; Inojaký drak. Od detí sa na hodinách výtvarnej výchovy požaduje aby kreslili LGBT logá alebo písali slogany a okrem toho sa LGBT materiály zahrnuli do povinnej výučby, takže sa jej vôbec nedá vyhnúť. V jednej škole v Manchestri zadali 6-ročným deťom za úlohu napísať ľúbostný ´gay´ list osobe rovnakého pohlavia.
Veci sa len zhoršujú, najmä ak uvážime, že výkonný riaditeľ Ofsted-u pracoval vo vedení najväčšej skupiny, organizujúcej kampane LGBT v Spojenom kráľovstve, Stonewall. Ofsted, aj DfE (Department for Education) jasne prehlásili, že každé vyučovanie v Anglicku musí zahŕňať aj LGBT tematiku. A aby boli všetci v obraze má športová sekcia DfE ako logo vo svojom emaili okázalú dúhovú vlajku so sloganom ´Ja som LGBT+ reprezentant´. Aby sa vyhli pochybnostiam ďalšia poznámka dodáva: „Nedá sa len tak pohľadom, alebo podľa mena určiť ako niekto definuje svoj rod a pohlavie.“ Riaditeľstvo DfE vo Westministeri spoznáte ľahko – cez celé ich dve poschodia je spustená veľká dúhová vlajka. Títo ľudia pre nich totiž znamenajú biznis. V posledných rokoch sa Ofsted zameral na úspešné kresťanské a židovské školy, zničil ich a zavrel ich alebo im dal možnosť prejsť pod správu inej školy. Ako dôvod sa uviedol nedostatok entuziazmu v súvislosti s LGBT agendou.
Ak predpokladáte, že kresťanské cirkvi sa môžu stať útočiskom pred týmto sexuálnym šialenstvom obludných rozmerov, nemáte celkom pravdu. Cirkevné školy totiž spravidla nie sú o nič lepšie než ostatné. Anglikánska cirkev napríklad spolupracuje so Stonewall na vytvorení LGBT sprievodcu pre svoje vlastné školy. Nadšene schvaľujú vyššie spomínané nové smernice. Katolícky výchovno-vzdelávací systém už zjavne dávno kapituloval pred progresívnou agendou o sexuálnej výchove; ako sa javí, kapituloval pred ňou spolu so súčasným výkonom pápežského úradu. Kresťanská matka, ktorej syn navštevuje anglikánsku cirkevnú základnú školu v Gloucestershire, zistila, že škola je zapojená do programu „No Outsiders“ a kritizovala to na svojej facebookovej stránke. Vyzvala aj priateľov aby podpísali petíciu proti novým smerniciam – a odrazu sa ocitla na dlažbe; vyhodili ju zo školy, kde pracovala ako katechétka. Ako vidno, problematika ´slobody prejavu´ je ďalšou katastrofou po „prevrate“ progresivistov.
Nové smernice mnohí zoširoka kritizujú ako útok a absolútne nerešpektovanie práv rodičov a ich právomoci vzdelávať a vychovávať svoje deti. Vo Svetovej deklarácii ľudských práv z roku 1948 sa napríklad hovorí: „Rodičia majú prvoradé právo rozhodnúť o druhu vzdelania a výchovy pre svoje deti.“ Európska dohoda o ľudských právach z roku 1953 hovorí podobne, že „štát musí rešpektovať právo rodičov uistiť sa, že ich deťom sa poskytuje vzdelanie a výchova v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením“. Prejednávanie Ľudských práv v roku 1998 zabezpečilo zakotvenie spomínaného znenia do zákonov Spojeného kráľovstva. Prejednávanie výchovno-vzdelávacieho procesu v roku 1996 podčiarklo, že „žiaci sa vzdelávajú a vychovávajú podľa želania svojich rodičov“.
Rodičia majú všetky dôvody postaviť sa proti týmto ´novým smerniciam´ - a aj to robia. Vláda si sama overila, že viac ako polovica rodičov detí, ktorých sa to týka tvrdia, že takáto náuka nie je vekovo vhodná a nepomáha deťom v ich vzťahoch. Viac ako dve tretiny respondentov bolo proti obsahu navrhovanej výučby o problematike LGBT. Je však zrejme viac než isté, že ich názory nebudú mať na obsah učiva žiadny vplyv.
Zástancovia týchto zmien sú však tvrdí ako kremeň a tvrdia, že je nevyhnutné propagovať akceptáciu LGBT a zredukovať tak šikanu, je však veľmi diskutabilné, či to pomôže. Jeden „efekt“ však intenzívne pretláčanie LGBT životného štýlu má a to najmä na mládež – dramaticky sa zvyšuje počet tých, čo sa nechajú k nim strhnúť. Zatiaľ čo v roku 2010 bolo iba 50 prípadov detí, čo si chceli dať zmeniť pohlavie, v roku 2018 ich už bolo 2.519, čo je 4.000% nárast za 8 rokov. V roku 2014 sa k LGBT hlásilo 2,8% mladých angličanov vo veku 16 až 24 rokov, no v roku 2017 to už bolo 4, 2%. Tieto alarmujúce čísla indikujú veľké množstvo anglickej mládeže, ktorá vo veľmi krátkom čase experimentuje so sexuálnou identitou a správaním, ktoré k nej prináleží. Tento čas sa presne zhoduje s nástupom „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia a tvrdou propagandou LGBT životného štýlu v mienkotvorných médiách, v zábavnom priemysle, vzdelávaní a výchove. Tu už sa nedá hovoriť o náhode.
Takmer každá moderná sexuálna výchova má veľmi pochybnú hodnotu čo sa týka ochrany mladých ľudí a z nedospelých dievčat, ktoré sú veľmi skoro sexuálne aktívne, robí bezbrannú korisť dospelých násilníkov. Medzi najšokujúcejšie patria škandály, spojené s činnosťou gangov, obchodujúcich s detským sexom v Rotherhame, Rochdale, Oxforde a Telforde. Pri spomínanom spôsobe výchovy a vzdelávania na školách sa však niet čomu čudovať. Mnohí z tých, čo to propagujú, to robia aj z týchto dôvodov. Toto však rodičia pre svoje deti nechcú a v záujme štátu by nemalo byť naočkovať deťom spôsob života, ktorý je v rozpore so základným morálnym presvedčením ich rodičov.
Rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie. Pre mnohých to znamená vychovávať svoje deti vo viere a chrániť ich pred nebezpečenstvom, spojeným s priskorou sexualizáciou, promiskuitou a rizikovými formami sexuálneho správania. To znamená, že chcú, aby sa ich deti uberali cestou, ktorá ich dobre pripraví na rodinný život, na normálne manželstvo, na vytvorenie slušného domova. Rodičia majú na to právo podľa medzinárodného zákona, ako aj podľa domácej legislatívy mnohých krajín, vrátane Spojeného kráľovstva. Štát nemá teda čo narúšať rodiny a podkopávať tento legitímny zámer, cieľ. S týmto spomínaným nedávnym prejavom drzosti progresivistov v oblasti výchovy a vzdelania sa treba konfrontovať a postaviť sa proti nemu všade kde sa objaví, či už v Spojenom kráľovstve, alebo kdekoľvek na svete.
Zdroj: lifenews.sk
