Koncom januára podal prepustený náčelník hasičov Cochran sťažnosť (známu ako „obvninenie z diskriminácie“) americkej Komisii pre rovnosť príležitostí v zamestnaní (ďalej len EEOC). Náčelník obvinil mesto Atlanta z diskriminácie na základe náboženského presvedčenia, keď ho prepustili po tom, čo napísal knihu o kresťanstve, kde sa spomína homosexualita.

Po tom, čo podal sťažnosť, mesto rýchlo vydalo nasledovné vyhlásenie:

Bývalý náčelník hasičov Cochran podal Obvinenie z diskrimnácie na EEOC a pod trestom krivoprísažníctva vyhlásil, že vyhlásenia v obvinení sú pravdivé a korektné. Naneštastie, jediné pravdivé časti sú vyhlásenia o jeho funkcii náčelníka a identite tých, ktorí s ním boli v miestnosti počas dvoch stretnutí. Všetko ostatné je lož.

Mesto odpovie priamo EEOC vo vhodný čas, aby informovalo agentúru, že namiesto „nešpecifikovaných predpisov“ bol pán Cochran v čase svojho odvolania informovaný, že porušoval mestský pracovný kódex, keď sa pokúšal o vonkajšie podnikanie za účelom zisku. Bol informovaný, že problémom nebola náboženská povaha jeho knihy, ale fakt, že sa zastával teórií o istých skupinách ľudí, ktoré boli v rozpore s mestskou politikou inkluzivity. Ďalej bol informovaný, že je problémom, ak zastáva tieto názory, a zároveň sa identifikuje ako náčelník hasičov v Atlante. Tiež ak nepravdivo tvrdil, že popis jeho práce si vyžaduje, aby riadil Hasičský odbor mesta Atlanta na základe týchto názorov. Nakoniec bol pán Cochran informovaný, že distribúcia jeho knihy členom veliaceho zboru na pracovisku je nevhodná a vysiela tým signál svojim podriadeným, že od nich očakáva akceptovanie týchto názorov.

Aj keď pán Cochran stále tvrdí, že mestský komisár pre etiku autorizoval publikáciu jeho knihy, toto tvrdenie je nateraz rovnako nepravdivé, ako keď ho po prvýkrat vyslovil. Pánovi Cochranovi bolo povedané, že podľa mestského pracovného kódexu je nutné, aby pred publikovaním knihy získal schválenie Komisie pre etiku. Ako sám priznáva, nikdy tak neurobil.

Pán Cochran v sťažnosti EEOC vznáša obvinenie, že dôvodom ukončenia jeho pracovného pomeru bolo to, že jeho viera ovplyvňuje štýl jeho vedenia. Čo mu však skutočne bolo povedané je, že distribúcia knihy o jeho názoroch spôsobila v rámci oddelenia to, že jeho zamestnanci majú pochybnosti o jeho schopnosti ďalej viesť rôznorodý pracovný tím.

Náboženská povaha jeho knihy nie je dôvodom, prečo ďalej nie je zamestnaný mestom Atlanta. Súhrn jeho správania, vrátane spôsobu, akým sa správal po jeho suspendovaní, keďže súhlasil nerobiť žiadne verejné vyjadrenia počas vyšetrovania prípadu, odráža chabý úsudok a neschopnosť držať sa jasne definovaného pracovného protokolu.

Pán Cochran pokračuje v robení falošných vyhlásení a obvinení, dokonca pod trestom krivoprísažníctva pred EEOC. To je iba ďalší dôkaz, že sa ukazuje ako tá nesprávna osoba pre vedúcu funkciu v meste Atlanta.

Odpoveď mesta odhaľuje niekoľko vecí:

Fakt, že mesto cíti potrebu okamžite a verejne odpovedať na jeho sťažnosť, poukazuje na to, že mesto si je vedomé verejnej dôležitosti tejto debaty. Okamžitá reakcia pre verejnosť ohľadom právneho zlyhania je typicky povrchnejšia a viac všeobecná. Takto špecifické a presné odpovede sa od mesta typicky objavujú až v zákonnej reakcii. Áno, mesto sa snaží o zmenu verejného názoru, čo dokazuje, že si uvedomuje dôležitosť verejnej debaty ohľadom náčelníka Cochrana. Správanie mesta je nezvyčajné, pretože tieto vyhlásenia môžu byť použité proti mestu, ak sa s nimi dostane do rozporu počas budúcich právnych sporov (toto je dôvod, prečo právnici zvyčajne nechcú, aby ich klienti niečo hovorili). Možno si mesto uvedomuje, že v bitke začína prehrávať a snaží sa to dohnať rozptýlením verejnej podpory náčelníka Cochrana.

Útočnosť reakcie mesta (obvinenie náčelníka Cochrana zo spáchania krivoprísažníctva a ostrosť jazyka použitého pri diskusii o ňom) odhaľuje to zraniteľné miesto, ktoré sťažnosť na EEOC zasiahla.

Mesto je veľmi citlivé na to, aby sa prípad považoval za náboženskú diskrimináciu, ale presne tým v skutočnosti je. Osobitne keď mesto hovorí, že nie náboženské presvedčenie náčelníka Cochrana, ale jeho „teórie o istých skupinách ľudí“ sú problémom. Akoby sa tieto dve veci dali oddeliť. Nehľadiac na fakt, ktorý skresľuje náčelníka Cochrana ( nehovoril nič o „skupinách ľudí,“ ale hovoril o škále sexuálneho správania, ktoré môže konať jeden alebo viac ľudí), mesto sa tak snaží oddeliť niečo, čo sa oddeliť nedá. Náčelníkové pravoverné a poctivé kresťanské názory na sexualitu sú tým, čo formuje názory na škálu sexuálneho správania, vrátane homosexualného správania, neobmedzujúce sa iba naňho, no ktoré náčelník považuje (v súlade s historickým a pravoverným kresťanským učením) za odchýlku od Božích noriem. Mesto sa snaží odignorovať fakt, že poctivé kresťanstvo priamo formuje názory na sexualitu. Ak je náčelník potrestaný za tieto názory, je trestaný za svoje náboženstvo. Preto má tento prípad v plnej miere dočinenia s náboženstvom.

Ak mesto núti náčelníka Cochrana meniť svoje názory na sexualitu ako súčasť pojednávania o náboženstve v jeho knihe, núti ho poprieť a potlačiť prejav jeho náboženstva. Nech mesto hovorí čokoľvek, celý tento prípad je o náboženstve.

Zdroj: lifenews.sk