Rodina - základ národa

...ktorá podľa neho na princípe vedúcej úlohy strany v podobe LGBTIQ+ ideológie riadi štát totalitným spôsobom

Neustále rozdeľovanie širokej verejnosti na základe sexuálnej orientácie a rodu a nekonečné frenetické omieľanie tejto problematiky vo verejnom priestore sa využíva na presadzovanie deštrukčných politík, konštatuje vo svojom blogu známy všeobecný lekár MUDr. Peter Lipták.

LGBTIQ+

LGB (normálne) // TIQ+(chorobné)

Ktorému zlomyseľníkovi napadla skratka LGBTIQ+? Dávať zdravých ľudí a pacientov s duševnými chorobami do jedného vreca? Typické liberálne klamstvo, alebo iba obyčajná progresívna hlúposť?

Sexuálna orientácia a sexuálna identita (rod)

I. SEXUÁLNA ORIENTÁCIA

A. Normálna (zdravá) sexuálna orientácia

Heterosexuáli (H) tvoria 86-88% populácie, bisexuáli (B) 10% a homosexuáli, lesby (L) a gejovia (G), predstavujú 2-4% populácie. Takže normálnu zdravú komunitu podľa sexuálnej orientácie dnes možno označiť skratkou HBLG a predstavuje 99,9 % populácie.

B. Patologické (chorobné) sexuálne orientácie (diagnózy F65.0 – F65.9)

Pedofília je sexuálna orientácia na deti, ide o chorobu, ktorá má v platnej medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) kód diagnózy F65.4, a ktorej prejavy nekompromisne stíha zákon.

V prípade sexuálnych trestných činov proti deťom môže súd uložiť páchateľovi trest podrobiť sa chemickej alebo chirurgickej kastrácie.

Ďalšie choroby spadajúce pod diagnózu F65 sú fetišizmus, fetišistický transvestizmus, exhibicionizmus, voyeurizmus, sadomasochizmus.

Tieto duševne choré osoby často vyhľadávajú dúhové PRIDE pochody, kde sa zvyknú zamiešať medzi zdravých gejov a lesby a znepríjemňujú tieto ich tradičné akcie svojimi nechutnými performanciami, v dôsledku čoho sa normálni gejovia a lesby týchto aktivít zúčastňujú čoraz zriedkavejšie, najmä z obavy, aby si ich ľudia nestotožňovali s duševne chorými jednotlivcami.

Niektorí z kategórie takýchto duševne chorých pacientov poškodzujú seba samých, iní páchajú trestné činy sexuálneho obťažovania, ale aj násilné sexuálne trestné činy. Najčastejšie ide o trestné činy ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

II. RODOVÁ IDENTITA = ROD

A. Normálna (zdravá) rodová identita

Rodová identita existuje mužská a ženská. Je zdravá (normálna), keď sa muž cíti ako muž a žena ako žena. Všetci ľudia so zdravou sexuálnou orientáciou majú aj zdravú rodovú identitu. V tomto zmysle sú úplne zdraví heterosexuáli, bisexuáli a homosexuáli (gejovia aj lesby). Teda celá HLGB komunita prestavujúca 99,9% ľudskej populácie je z hľadiska rodovej identity zdravá. Chorobná sexuálna orientácia je spravidla spojená aj s chorobnou rodovou identitou.

B. Choroby rodovej identity (diagnózy F64.0 – F64.9)


Najviac skloňovanou duševnou chorobou tohto druhu je transsexualizmus (F64.0), keď sa žena cíti, že je mužom, alebo keď sa muž cíti, že je ženou. Ide vlastne o určitý druh schizofrénie, rozštep medzi reálne existujúcim zdravým telom muža (XY) alebo ženy (XX) a chorou dušou, ktorá sa identifikuje s opačným pohlavím. V rámci diskusií o Istanbulskom dohovore boli na sociálnych sieťach uvedené aj desiatky iných podobných porúch. Niektorý postihnutý sa môže cítiť ako pes alebo mačka, myš, vták, atď. A sú aj pacienti, ktorí sa cítia ako neživý predmet, napríklad luster, či chladnička. Obraz schizofrénie môže byť plne rozvinutý do psychotického obrazu s príslušnými bludmi a halucináciami. Napríklad jedinec, ktorý sa z hľadiska rodovej identity identifikuje ako luster, môže vnímať, že sa niektoré jeho žiarovky rozsvietili a iné zhasli. Našťastie, ľudia postihnutí poruchou rodu, ktorá je jednou z najzávažnejších duševných chorôb, tvoria len asi 1‰ (promile) populácie. Tieto duševné choroby môžeme označiť skratkou TIQ+.

III. DUŠEVNÁ CHOROBA AKO KULTÚRNY KONŠTRUKT

Podľa mojich skúseností lekára s 36 ročnou praxou v prvom kontakte s pacientmi, duševne chorí často považujú svoju chorobu len za akýsi kultúrny konštrukt. Títo pacienti s pozmeneným vnímaním závažných psychopatologických prejavov sa dnes objavili ako tzv. liberáli, progresívci. Medzi najznámejšie takto trpiace osobnosti, zhodnotiac ich medializované názory, patrí najmä prezidentka Zuzana Čaputová („Iná sexuálna orientácia je mojou identitou“) a potom aj ostatní predstavitelia jej politickej strany Progresívne Slovensko. Z nich najmä predseda Michal Šimečka („Homosexuáli majú právo mať spolu deti“), potom podpredsedovia a členovia predsedníctva Zora Jaurová, Lucia Plaváková, módna návrhárka Dana Kleinert („Práva transrodových ľudí sú ľudské práva“) a ostatní. Kultúrny konštrukt postavený na bludoch a halucináciách úzkej skupiny ľudí sa rozšíril svetom ako džin vypustený z flaše. Nuž otvorili sme Pandorinu skrinku, či vstúpili do trinástej komnaty…

IV. CHOROBA ALEBO MANIPULÁCIA POLITICKEJ SEKTY?

Pod pojmom LGBTIQ+ sekta mám na mysli samozvanú, zradikalizovanú organizovanú skupinu osôb, ktorá riadi štát totalitným spôsobom na princípe vedúcej úlohy strany s LGBTIQ+ ideológiou, a ktorá má (ako neoddeliteľná súčasť dnešného liberalizmu a progresivizmu) deštruktívny vplyv na celú spoločnosť. Neustále rozdeľovanie širokej verejnosti na základe sexuálnej orientácie a rodu a nekonečné frenetické omieľanie tejto problematiky vo verejnom priestore sa využíva na presadzovanie deštrukčných politík. Sekta zneužíva médiá, používa prvky psychickej manipulácie, ovplyvňuje prežívanie, správanie a myslenie jednotlivcov, tým rozkladá väčšinovú heterosexuálnu ľudskú identitu a nahrádza ju identitou homosexuálnou. Vo svojom jadre táto manipulácia útočí na biologickú podstatu človeka a vedie k subverzii ľudskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť kontrolu a redukciu populácie. Paradoxne, liberalizmus sa dnes pôsobením tejto sekty stal opakom slobody.

Do akej miery je činnosť tejto sekty chorobou a do akej miery ide o úmyselnú činnosť zlých ľudí so zlými úmyslami, to nechávam na posúdenie čitateľov.