Rodina - základ národa

Známy výskumník z oblasti sociológie zorganizoval masívnu štúdiu postojov Američanov ku kultúre a vzťahom. Zistil, že kresťania chodiaci do kostola, ktorí tvrdia, že podporujú legalizáciu „manželstva“ rovnakého pohlavia sú tiež viac náchylní k podpore potratov, pornografie, predmanželského sexu, manželskej nevery či rozvodov.

Mark Regnerus, sociológ z Austinského inštitútu, sa vo svetle narastajúceho počtu hlavných protestantských denominácií, ktoré schválili vysviacku homosexuálneho kléru a udeľujú požehnanie zväzkom rovnakého pohlavia, chcel dozvedieť odpovede na nasledujúce otázky: „Akú majú morálku v oblasti sexuality a vzťahov tí kresťania, ktorí akceptujú morálnu legitimitu manželstiev rovnakého pohlavia? Čo presne si takíto kresťania myslia o sexualite a vzťahoch vo všeobecnosti?“

Podľa informácií zo štúdie Austinského inštitútu „Vzťahy v Amerike“ Regnerus analyzoval názory ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola. Pravidelné chodenie bolo definované ako návšteva náboženských obradov trikrát v mesiaci a viac. Následne ich rozdelil na dve skupiny: tých, ktorí podporujú „manželstvá“ rovnakého pohlavia a tých, ktorí ich nepodporujú. Potom porovnal ich odpovede na iné otázky týkajúce sa sexuálnej morálky, a zistil, že skupina, ktorá podporuje homosexuálne „manželstvo“, bola viac náchylná súhlasiť s nasledujúcimi tvrdeniami:

1. Pozeranie pornografie je v poriadku.

2. Je rozumné, aby páry, ktoré sa chcú vziať, žili spolu už pred manželstvom. Na základe toho sa rozhodnú, či im to spolu „klape“ dostatočne dobre na to, aby sa zobrali.

3. Je v poriadku, ak majú dvaja ľudia sex a nečakajú, že bude nevyhnute nasledovať nejaký záväzok.

4. Za istých okolností je prípustné, aby zosobášená osoba mala sex s niekým iným ako je jeho manžel/ka.

5. Je v poriadku, ak traja alebo viacerí dospelí žijú so vzájomným súhlasom v sexuálnom či romantickom vzťahu.

6. Podporujem právo na potrat.

Na druhej strane boli títo kresťania menej náchylní súhlasiť s tvrdením:

„Ak majú manželia deti, mali by ostať zosobášení, ak nie je vo vzťahu fyzické alebo emocionálne zneužívanie.“

Kým 52,2 percenta kresťanov, ktorí sú proti „manželstvu“ rovnakého pohlavia, si myslí, že manželstvá v kríze, ktoré majú deti, by mali spolu ostať pre dobro detí (s výnimkou zneužívania), iba 33,5 percenta kresťanov podporujúcich homosexuálne „manželstvo“ uviedlo, že s tým súhlasí.

Čo sa týka potratov, až 39 percent kresťanov, ktorí podporujú „manželstvo“ rovnakého pohlavia, uviedlo, že si myslia, že právo na potrat by malo byť uzákonené. Pre porovnanie, to isté si myslí iba 6,5 percenta kresťanov, ktorí pod manželstvom rozumejú iba zväzok jedného muža a jednej ženy. 37 percent kresťanov podporujúcich „manželstvá“ rovnakého pohlavia si myslí, že predmanželské spolužitie je dobrá vec. S tým však súhlasí iba 10,9 percenta kresťanov, ktorí sú proti homosexuálnym „manželstvám“. Na pornografiu povedalo 33 percent kresťanov, ktorí podporujú homosexuálne zväzky, že je v poriadku, čo si však myslí iba 4,6 percenta z opačného tábora. Viac ako 15 percent kresťanov podporujúcich homosexuálne „manželstvo“ podporuje aj polyamoriu, sexuálne vzťahy s viac ako dvoma partnermi a jedna tretina uviedla, že náhodný sex je morálne akceptovateľný.

Pre lepšie vizuálne znázornenie vám redakcia LifeNews ponúka tabuľku s porovnaním niektorých odpovedí:
 

„Na prvý pohľad je zjavný nesúlad medzi kresťanmi, ktorí sú za a ktorí sú proti ‚manželstvu‘ rovnakého pohlavia,“ napísal Regnerus na stránke výskumov PublicDiscourse. „Viac ako sedemnásobok tých druhých si myslí, že pornografia je v poriadku. Trojnásobok podporuje predmanželské spolužitie ako dobrý nápad, šesťnásobok nemá problém so sexom bez záväzkov. Päťnásobok považuje manželskú neveru za prípustnú, pätnásťnásobok nemá problém so vzťahmi viacerých partnerov a šesťnásobok podporuje právo na potrat. Najbližšie boli tieto dve skupiny pri názore na tradičnú múdrosť, že manželstvo v kríze má vytrvať napriek všetkému (okrem prípadov zneužívania).“

Ale Regnerus povedal, že podpora homosexuálneho „manželstva“ medzi praktizujúcimi kresťanmi je prejavom dlhodobého posunu v sexuálnych mravoch. V rámci tohto posunu už mnoho protestantských denominácií postupne uvoľňovalo svoje štandardy ohľadom sexuálnych hriechov. Inými slovami, je to o celkovej morálnej stupnici, nie o jednotlivcovi.

„Zaiste, štandardy v oblasti sexuality a vzťahov sa u mnohých kresťanov už posunuli,“ napísal Regnerus. „Nie som taký naivný, aby som si myslel, že podpora ‚manželstiev‘ rovnakého pohlavia je prvou významnou zmenou, ktorá si našla miesto v ich normách pre sexualitu a vzťahy. Skôr je pravdepodobné, že sexuálna morálka mnohých kresťanov, ktorí chodia pravidelne do kostola sa posunula už pred rokmi. A akceptácia ‚manželstva‘ rovnakého pohlavia ako legitímneho kresťanského konania skôr nasleduje túto zmenu ako ju spúšťa.“

„Ideálny test,“ dodal Regnerus, „by bolo mať úspešné interview s členmi zborov ‚posúvajúcich sa‘ kongregácií (ako je Presbyteriánska cirkev USA alebo Episkopálna cirkev) v priebehu rokov. Zaujímavé by bolo zmapovať, čo sa deje s ich osobnými postojmi a názormi, keď sa im prihodí spoločenská zmena. Neviem o tom, že by to niekto už skúmal. Rozhodne by to bolo náročné, keďže by to zahŕňalo predvídanie budúcich zmien, ktoré pred časom vôbec neboli také pravdepodobné.“

Zdroj: lifenews.sk