• Filipíny boli vždy "gay friendly" s otvorenými homosexuálmi v obchodných centrách.
  • Boj proti LGBT hnutiu sa zmenil na boj za manželstvo osôb rovnakého pohlavia.
  • Filipínci sa prispôsobujú západnej kultúre a bojujú za práva LGBT komunity.
  • Katolícke školy vo Filipínach otvorene podporujú LGBT ideológiu a boj za rovnosť.

 

Filipínsky podcaster a aktivista Jay Aruga sa pripojil k Jonathonovi v tohtotýždňovej epizóde The Van Maren Show, aby diskutovali o súčasnom stave boja proti LGBT hnutiu na Filipínach.

Aruga hovorí, že Filipíny boli vždy “gay friendly.” Napríklad nie je zriedkavé vidieť otvoreného homosexuála v obchodnom centre každých pár sekúnd. Od roku 2000 do roku 2010 neboli “sprievody hrdosti” pre nás “veľkým problémom,” pokračuje, ale od roku 2015 sa začali transformovať z požiadavky na právo nebyť šikanovaný na boj za “manželstvo”osôb rovnakého pohlavia,” ktorý trvá dodnes.

Na dôvažok, krátko po tom, ako sa v Spojených štátoch dostala do popredia otázka vstupu osôb s pohlavnou nezhodou na toalety určené osobám opačného pohlavia, začali Filipínci identifikujúci sa ako LGBT bojovať za “vstup do ženských”priestorov.”

Odvtedy sa tento boj stal len “šialenejším”, hovorí Aruga, pričom katolícke školy ako Univerzita De La Salle a jezuitmi vedená Ateneo De Manila University otvorene vyvesujú “vlajky hrdosti”. Konajú sa aj vládou sponzorované hodiny príbehov kráľovnej dračice.

Toto, čo Filipínci robia, je podľa neho “prispôsobovanie” všetkého, čo vidia v Spojených štátoch. Jedným z Aruga’cieľov jeho podcastu je “odhaliť woke ideológiu, ktorá’sa deje na Západe”, aby sa preventívne zastavil jej vstup do krajiny. Problémom je, že “nedostávame veľa správ o tom, ako sa Západ učí z týchto chýb a ako vy’mení kurz,” prináša zmeny v diskurze o rodovej ideológii.

Ľudia ako Aruga v súčasnosti bojujú aj proti návrhu zákona o rozvodoch, ktorý je podľa neho “nám vnucovaný.” Filipíny sú len jednou z dvoch krajín, ktoré zakazujú rozvody, a Aruga je presvedčený, že “keď sa nanovo definuje trvalosť manželstva, pohlavia v manželstve budú nasledovať jeho príklad.”

Čítajte: LGBT ‘mesiac hrdosti’ nie je o oslave, ale’s about asserting dominance over the culture

Medzičasom bol návrh zákona o rovnosti sexuálnej orientácie a vyjadrenia pohlavnej identity (SOGIE Equality), ktorý je vo filipínskom zákonodarnom zbore už viac ako dve desaťročia, zatiaľ úspešne vybojovaný. Aruga však poznamenáva, že návrh zákona je niekedy vzdialený od schválenia len niekoľkými senátormi. Hoci návrh zákona našiel svoj pôvod v “antidiskriminácii”, Aruga hovorí Jonathonovi, že “na Západe sme videli, o čo v návrhu zákona ide.”

V súčasnosti platí, že ak muž s pohlavným rozdielom vstúpi na dámske” toalety, nemôže podať “právnu sťažnosť”, keď ho požiadajú, aby ich opustil. Podľa návrhu zákona o rovnosti SOGIE môže rodovo zmiešaný muž podať sťažnosť proti tomu, kto sa na neho sťažoval. Jeden “veľmi medializovaný” incident sa stal v roku 2019, keď muž s pohlavným nezrovnalosťou vstúpil na dámsku” toaletu, a to “vtedy rozdelilo krajinu”, hovorí Aruga. V Spojených štátoch v tom istom čase nebol “zákon o kúpeľniach… až tak ďaleko,” čo ho vedie k presvedčeniu, že Filipíny nasledujú Spojené štáty v tom, čo robia.

Aruga pokračuje vysvetlením, že ľudia s pohlavnou nezrovnalosťou odvtedy vstupujú na toalety pre opačné pohlavie, akoby tu bola snaha vyvolať kontroverziu, kým nebude prijatý zákon o rovnosti SOGIE.

Hoci by si rád myslel, že Filipíny sú nábožensky založenou krajinou, Aruga hovorí, že náboženstvo sa zvyčajne vyskytuje u dospelých a starších ľudí, pričom mladí sú zrejme pod vplyvom “západnej kultúry.” Keď hovoríme o vplyve internetu a sociálnych médií, Aruga Jonathonovi hovorí, že zatiaľ čo televízia a film zohrávajú úlohu pri západnom vplyve, internet a sociálne médiá “určite” zohrávajú väčšiu úlohu.

Samotné médiá, dodáva, nie sú nepodobné americkým médiám, v ktorých sa bude presadzovať určitý príbeh a všetko, čo s ním nie je v súlade, sa bude ignorovať. Podobná vec sa deje aj vo filipínskych školách. Väčšina učiteľov, domnieva sa Aruga, je “pravdepodobne marxisticky naklonená.”

Spomína si na prípad, keď v zošite svojej dcéry’videl učivo o LGBT, a to napriek tomu, že navštevuje katolícku školu. Zatiaľ čo škola prijala Arugovu’sťažnosť dobre, ostatné školy sú “hlboko zažraté do tejto ľavicovej ideológie.”

Dôvodom, prečo sa na katolíckych školách vyučujú hodiny LGBT, je podľa Arugu to, že učebné osnovy SOGIE Equality boli “prepašované” vďaka filipínskej “Magne Charte pre ženy,” dokumentu, ktorý vyzýva na “kurzy rodovej citlivosti vo všetkom.”Aruga tiež hovorí, že dôvodom, prečo jeho dcéra”v škole uskutočnila hodinu LGBT, bolo to, že sa riadila učebnými osnovami, ktoré jej poslalo ministerstvo školstva.

“Je to’akoby’predurčovali študentov… na to, aby nakoniec v budúcnosti hlasovali za ľudí, ktorí by schválili zákon o SOGIE,” vyjadruje svoj názor.

Pri úvahách o politickom riešení tejto otázky Aruga poznamenáva, že na rozdiel od mnohých západných krajín nemajú Filipíny systém dvoch strán. Jedným z riešení je podľa neho šírenie informácií medzi ľuďmi o tom, čo sa deje na Západe a čo na Filipínach. Aruga dúfa, že ľudia ako on by snáď mohli politikom ukázať, že “víťaznou stranou je konzervatívna… náboženská strana,” že ľudia nechcú’LGBT ideológiu, a že politici snáď zmenia svoj názor na túto otázku.

Sami politici však majú tendenciu podporovať otázky, ktoré im prinesú najväčší počet hlasov – a tak čím väčší počet ľudí bude proti LGBT ideológii, tým väčší vplyv budú mať na politikov.

Aruga sa domnieva, že samotná verejná mienka sa “teraz viac nakláňa na konzervatívnu stranu.” Keď Aruga pred šiestimi rokmi začínal svoj podcast, Filipínci o “wokeizme” veľa nevedeli.” Teraz sa Aruga domnieva, že mnohí sú už “unwokeen.” Problémom však je, že médiá podporujú “wokeizmus,” a tak šírenie informácií musí prebiehať v interakcii medzi ľuďmi.

The Van Maren Showje umiestnená na mnohých platformách vrátane SpotifySoundCloudYouTubeiTunes, a Google Play.

Plný zoznam epizód a možnosť prihlásiť sa na odber rôznych kanálov nájdete na našej webovej stránke Acast tu.

 

Zdroj: hlifenews.sk