Téma mimovládnych organizácií (MVO) je stále aktuálna a živá. Je to téma politická, sociálna a v neposlednom rade aj ekonomická. Stoja proti sebe dva tábory, jeden – toho času vláda SR, im chce výrazne prištipnúť, resp. zastaviť podporu z verejných financií a druhí, nakoľko im ide o peniaze, sa prirodzene bráni
Zástancovia MVO (predovšetkým politických, tých sa to týka), paušálne poukazujú na ich prínos. Treba povedať, že na Slovensku pôsobí široká paleta mimovládnych organizácií v rôznych oblastiach a väčšina z nich naozaj vykonáva verejno-prospešnú činnosť. Na druhej strane existuje jedna skupina mimovládnych organizácií, ktorých činnosť by sme v konzervatívnych kruhoch označili ako kontroverznú. Je veľmi dobre organizovaná, veľmi dobre vie kde vyviera finančný prameň, a nás občanov – daňových poplatníkov to stojí nemalé peniaze. Jedná sa o mimovládne organizácie angažujúce sa v oblasti LGBT. Zmapovali sme históriu, činnosť a financovanie „dúhových“ mimovládok, ktoré na Slovensku pôsobili a pôsobia.
Činnosť organizácií podporujúcich práva rôznych sexuálnych menším, siaha na Slovensku do prelomu rokov 1989/1990. V tomto období vzniklo občianske združenie „Ganymedes“, ako prvá organizácia tohto typu na Slovenku. „Jej poslaním a cieľom bolo presadzovanie a obhajovanie práv a záujmov homosexuálnych občanov, s cieľom dosiahnuť úplné právne a faktické zrovnoprávnenie homosexuálnej menšiny v spoločnosti.“ Toľko krátky citát z ich webovej stránky. K podujatiam, ktoré v 90. rokoch organizovala, patrili Mr. Gay Slovakia a Miss Travesty alebo Gay Film Festival Slovensko. Ľudia z Ganymedes boli jedni zo zakladateľov „Iniciatívy Inakosť“.
Zaujímavá je skutočnosť, že jeden zo zakladajúcich členov združenia Ganymendes, Martin Romaník, bol v roku 2008 právoplatné odsúdený na nepodmienečný trest 2,5 roka za trestné činy ohrozovania mravnosti, kupliarstvo a rozširovanie detskej pornografie. Do roku 2000 pôsobilo na Slovensku relatívne málo organizácií tohto typu. Okrem už spomenutého Gamynedes, pôsobili v 90. rokoch HABAIO – Sociálne a kultúrne združenie študentov a mladých ľudí homosexuálne a bisexuálne orientovaných, lesbické združenia MUSEION a ALTERA, CKKISM – Centrum komunikácie, kooperácie a integrácie sexuálnych menšín a H-plus.
Predmetom činnosti týchto združení, boli okrem snahy právneho ukotvenia práv sexuálnych menšín, zavedenia Registrovaných partnerstiev, aj značná osvetová a publikačná činnosť. Združenie ALTERA zorganizovalo v roku 2001 na Donovaloch prvý celoslovenský Lesbický videofilm festival. MUSEION vydávala v rokoch 1995 až 1997 svojpomocne štvrť-ročník L-listy, od roku 1999 Kolektív lesbických autoriek štvrť-ročník Séperé a vydali aj Zborník lesbickej poézie. V gescii MUSEION vychádzal medzi rokmi 2000 a 2003 tlačený spoločenský mesačník pre gejov a lesby, ATRIBÚT. Na financovanie časopisu, podľa výročnej správny z roku 2000, prispela Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS) sumou 252 000 SK. MUSEION sa podieľala na príprave a realizácii mnohých rozhlasových a TV relácií na staniciach TWIST, Fun Radio, Slovensko 1, Radio Ragtime, STV, TV Markíza, TV JOJ, TV Global, TA3. V roku 2008 zorganizovala dve verejné podujatia, Medzinárodný deň boja proti homofobií a Vykopnime homofóbiu.
Paradoxne, otázku právneho postavenia sexuálnych menším, rozprúdil v roku 2001 vtedajší minister spravodlivosti za KDH Ján Čarnogurský vyjadrením: „Kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá homosexuálov na Slovensku nebudú.“ V tom čase to boli práve politici z KDH, ktorí sa rázne stavali proti snahám týchto združení. Okrem Jána Čarnogurského aj Alojz Rakús a jeho dnes už zabudnutý výrok, „že LGBT ľudia na Slovensku by nemali požadovať práva, ale lekársku pomoc“. Podobné boli aj vyjadrenia Pavla Hrušovského.
Tieto a podobné výroky zapôsobili priam elektrizujúco, a boli vodou na mlyn snaženiu týchto organizácií. Ak bola aktivita do roku 2000 neformálna, zameraná na veľmi úzky spoločenský okruh, po tom roku naberá na sile a začína sa profesionalizovať. Mimovládne organizácie, a nielen dúhového typu, „začínajú v tom chodiť“. Objavujú možnosť financovať svoje aktivity z externých zdrojov.
V prvých rokoch poskytla výraznú finančnú podporu už spomenutá Nadácia otvorenej spoločnosti, finančníka a „filantropa“ Geroga Sorosa. To súvisí aj so vznikom Iniciatívy Inakosť, za ktorým stáli všetky vyššie spomenuté združenia. V roku 2000 išlo ešte o neformálne združenie a až v roku 2006 sa zmenil právny rámec na občianske združenie. Najväčšie úsilie o presadenie Registrovaných partnerstiev v prvých po-miléniových rokoch, prevzali na seba Ganymedes a MUSEION. O.z. Ganymedes v rokoch 2002 až 2006 pripravilo viaceré projekty pod značkou Iniciatívy Inakosť. Názov bol použitý Hanou Fábryovou z lesbického združenia MUSEION, v projekte Kto je kto, súčasťou ktorej bola petícia a kampaň za zavedenie registrovaných partnerstiev homosexuálnych párov na Slovensku do legislatívy Slovenskej republiky. Organizovaniu petície a s ňou spojené zbieranie podpisov za zviditeľňovanie témy, poslúžili aj festivalové podujatia Pohoda, Zelená voda alebo Hodokvas.
V rokoch 2007-2008 MUSEION realizoval s finančnou podporou Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS) vzdelávací projekt, zameraný na líderské osobnosti slovenskej LGBT scény. O rok neskôr, z projektu vzniklo samostatné občianske združenie Queer Leaders Forum (QLF), rovnako za podpory NOS, ktorá podľa výročnej správy z roku 2007 predstavovala podporu 444 000 SK. QLF je rovnako, ako takmer všetky „dúhové organizácie“, štedro dotované aj z verejných financií. V roku 2013 dostalo od Ministerstva zahraničných vecí dotáciu vo výške 20 000 €. Časť dotácie smerovalo napríklad na podporu komunitného centra Q-centrum – centrum pre lesby, gejov, bisexuálnych, transgender ľudí a ich blízke osoby. Celkovo, za obdobie piatich rokov, dosiahla finančná podpora takmer 150 000€. Novým impulzom v oblasti práv LGBT, bola transformácia už spomenutej Iniciatívy Inakosť v roku 2006. Práve aktivity a snahy tohto združenia, viedli v roku 2013 k založeniu Výboru pre práva LGBT osôb ako stáleho odborného orgánu rady vlády pre otázky týkajúce sa práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí a diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.ň
Problematika „dúhových mimovládok“ je naozaj široká. Neustále vznikajú nové iniciatívy, nové projekty. Kým do roku 2000 ich bolo ako šafranu, za ostatných 20 rokov je to niekoľko desiatok najrôznejších skupín, spolkov, združení, iniciatív, webov, aktivistov, a stáva sa z toho doslova dúhový biznis. V ďalšej časti sa pozrieme aj na tzv. „dúhovú kultúru“, kam patria rôzne „kultúrne“ podujatia, Pride a dokonca aj LGBT divadlo. A to všetko, z časti platené aj z našich daní.
Zdroj: hlavnespravy.sk
