Významná lekárka a hlasná obhajkyňa práv transrodových osôb priznala, že zámerne nezverejnila štúdiu o účinku blokátorov puberty na americké deti – nezistila totiž žiadne dôkazy o tom, že takáto liečba zlepšuje duševné zdravie pacientov. Informuje NY Post
Doktorka Johanna Olson-Kennedyová v rozhovore pre denník New York Times zdôvodnila, prečo sa rozhodla výsledky štúdie neodhaliť verejnosti. Doktorka sa údajne obávala toho, že by túto jej štúdiu mohli kritici starostlivosti o transrodové deti “použiť ako zbraň“ alebo že výskum by sa jedného dňa mohol použiť na súde ako argument toho, “že by sme blokátory nemali používať“.
Kritici – vrátane jej kolegov, ktorí sa na štúdii podieľali – uviedli, že rozhodnutie nezverejniť výsledky výskumu je v rozpore s výskumnými štandardmi a pripravuje verejnosť o “skutočne dôležitú“ vedeckú prácu v oblasti, v ktorej sú Američania naďalej pevne rozdelení.
Dodáme, že štúdiu financoval americký Národný inštitút zdravia (National Institutes of Health) – teda samotní daňoví poplatníci – a vyšla na 10 miliónov dolárov.
Predmet štúdie a výsledky
Výskumníci si vybrali 95 detí, ktoré mali v priemere 11 rokov, a od roku 2015 im podávali lieky blokujúce pubertu. Liečba tzv. blokátormi puberty má oddialiť nástup telesných zmien, ako je vývoj prsníkov alebo prehlbovanie hlasu – mutácia.
Po ukončení dvojročného pozorovania mládeže sa po liečbe ich duševný stav nezlepšil. Doktorka Olson-Kennedyová to označila za dôsledok toho, že deti boli psychicky “v naozaj dobrej kondícii“ tak na začiatku, ako aj na konci dvojročnej liečby.
Denník Times však upozorňuje, že jej optimistické hodnotenie je v rozpore s predchádzajúcimi údajmi, ktoré výskumníci zaznamenali a podľa ktorých približne štvrtina účastníkov štúdie “mala pred začatím liečby depresie alebo samovražedné sklony“.
Výsledok tiež nepotvrdzuje zistenia štúdie z Holandska z roku 2011, na ktorú sa často odvolávajú zástancovia metódy liečby prostredníctvom podávania blokátorov puberty u detí. Táto štúdia na 70 deťoch zistila, že deti liečené blokátormi puberty uvádzali lepšie duševné zdravie a menej problémov so správaním a emóciami.
Olsonová-Kennedyová je jednou z popredných obhajcov zabezpečenia starostlivosti o dospievajúcich, ktorá potvrdzuje ich rodovú príslušnosť. Doktorka tiež pravidelne poskytuje odborné svedectvá pri právnych sporoch proti štátnym zákazom takýchto postupov – ktoré, mimochodom, nadobudli účinnosť vo viac ako 20 štátoch USA.
Na otázku denníka Times, prečo výsledky štúdie neboli zverejnené ani po deviatich rokoch, odpovedala: „Nechcem, aby sa naša práca stala zbraňou.“
Dodala: „Musí byť presná, jasná a stručná. A to si vyžaduje čas.“
Potom na rovinu priznala, že sa obáva, že nedostatočné zlepšenie duševného zdravia potvrdené štúdiou by sa jedného dňa mohlo použiť na súde ako argument pre to, “že by sme nemali používať blokátory puberty“.
Čo na to kritici ?
Prieskum Washington Post-KFF Trans in America ukázal, že 68 % dospelých v USA je proti tomu, aby sa deťom vo veku 10 – 14 rokov, ktorí sa identifikujú ako transsexuáli, poskytovala liečba blokátormi puberty. Podľa prieskumu je 58 % Američanov proti hormonálnej liečbe u tínedžerov vo veku 15 – 17 rokov.
Klinická a výskumná psychologička Amy Tishelmanová z Boston College, ktorá bola jednou z pôvodných autoriek štúdie, poukázala na zjavný rozpor v zadržiavaní vedeckých dôkazov z dôvodu, že nezodpovedajú očakávanému záveru. „Chápem obavy z toho, že sa to stane zbraňou, ale je naozaj dôležité, aby sa vedecké poznatky dostali na verejnosť,“ povedala pre portál.
„Žiadna zmena nemusí byť nevyhnutne negatívnym zistením – môže v tom byť aspekt prevencie ,“ povedala s nádejou. „Bez ďalšieho skúmania to jednoducho nevieme,“ dodala.
Erica Andersonová, klinická psychologička a odborníčka na transrodovú mládež, pre The Post uviedla, že je “šokovaná“ a “znepokojená“ rozhodnutím nezverejniť takýto dôležitý výskum.
„Túžime po informáciách o takýchto lekárskych zákrokoch pre mladých ľudí, ktorí majú pochybnosti o svojom pohlaví. Doktorka Olson-Kennedyová má najväčší grant(10 miliónov dolárov), aký bol kedy v USA na túto tému udelený, a zadržiava údaje, ktoré by sme mali vedieť,“ povedala.
„Nie je jej výsadné právo rozhodnúť sa na základe výsledkov, či ich zverejní alebo nie,“ dodala Andersonová.
Takisto neverila odôvodneniu Olsonovej-Kennedyovej, že výsledky štúdie zadržiava na základe strachu z reakcie verejnosti(na výsledky). „Je to v rozpore s vedeckou metodikou. Robíte výskum a potom zverejníte, aké sú jeho výsledky,“ povedala. „Nemeníte ich, neskresľujete ich… A ani ich nezverejňujete alebo neodhaľujete na základe reakcií iných. Oznamujete ako vedci to, čo ste zistili,“ dodala.
Nepotvrdila svoju hypotézu – nezverejnila štúdiu
V správe o dosiahnutom pokroku za rok 2020, ktorú doktorka Olson-Kennedyová predložila NIH, predpokladala, že účastníci štúdie budú vykazovať “zníženie príznakov depresie, úzkosti, symptómov traumy, sebapoškodzovania a samovražedných myšlienok a zvýšenie úcty k svojmu telu a zvýšenie hodnotenia kvality života“.
Olsonová-Kennedyová sa v rozhovore pre Times len zmienila, že sa jej hypotéza nepotvrdila, a zdôvodnila to tým, že účastníci výskumu mali “v priemere dobré duševné zdravie“. Toto tvrdenie vyslovila niekoľkokrát napriek tomu, že predtým uviedla, že 25 % mladých pacientov štúdie pred začatím liečby(blokátormi puberty) trpelo rôznymi príznakmi duševných chorôb.
Keď na vysvetlenie zdanlivo rozporuplných zistení zatlačila redakcia The Time, Olson-Kennedyová to odôvodnila “priemernými údajmi“ a tým, že ešte nie je ukončená ich analýza.
V apríli tohto roka anglická Národná zdravotná služba (NHS) zakázala používanie blokátorov puberty u detí po tom, ako vyšli najavo výsledky 4-ročného výskumu, ktoré so svojím tímom vykonala nezávislá výskumníčka Dr. Hilary Cassová. Cassovej výskum odhalil, že “pre väčšinu mladých ľudí nebude medicínsky zásah tým najlepším spôsobom, ako zvládnuť ich ťažkosti súvisiace s rodovou príslušnosťou“.
Minulý rok Dr. Riittakerttu Kaltiala, popredná fínska vedkyňa v oblasti pediatrickej rodovej medicíny, v rozhovore pre miestne noviny uviedla, že “štyri z piatich“ detí, ktoré majú pochybnosti o svojom pohlaví(o svojej rodovej identite), z toho nakoniec vyrastú a prijmú svoje telo aj bez akéhokoľvek lekárskeho zásahu.
Zdroj: hlavnespravy.sk
