Ľavicoví aktivisti a ich mediálni spojenci zintenzívňujú svoje úsilie presvedčiť Američanov, že je "nenávistné" postaviť sa proti procedúram zmeny pohlavia u neplnoletých. Na druhej strane tu ale máme nové fórum, ktoré z prvej ruky prezentuje príbehy o bolesti a ľútosti, ktoré často nasledujú u dieťaťa po "zmene pohlavia".
Časopis Medscape informuje, že 12. marca na "Deň osvety o detranzícií" prebehlo fórum o ľútosti z prechodu, ktoré zorganizovala rodičovská skupina Genspect. Na podujatí zazneli svedectvá "detranzičných", osôb z celého sveta, ktoré sa snažili o prechod k inej "rodovej identite", no neskôr sa obrátili.
"Ide o menšinu v rámci menšiny," povedala poradkyňa a psychoterapeutka skupiny Genspect Stella O'Malleyová. "Priveľa ľudí odmietalo príbehy o detranzičných, no za posledný rok sa stalo zjavným, že ... títo ľudia sú obrovskou súčasťou trans fenoménu," a to napriek pro-LGBT citlivosti, ktorá v súčasnosti dominuje v medicíne.
"Existuje toľko dôvodov, prečo ľudia podstupujú detranzíciu," povedala Sinead Watsonová, poradkyňa Genspectu, ktorá žila ako muž, kým sa vrátila do života zodpovedajúceho jej skutočnému pohlaviu. "Je to trápne a cítite sa zahanbený a vinný ... Je to peklo, najmä keď vás nikto z vašich terapeutov alebo poradcov nepočúva." Watsonová dodáva, že terapeutom často chýba školenie, aby správne preskúmali detranzíciu alebo rozpoznali, kedy by prechod nemal byť vôbec navrhnutý.
Účastníčka menom Carol, ktorá sa opísala ako "butch lesbička" (lesba prejavujúca mužskú identitu, pozn. prekl.), hovorí, že sa cítila tlačená do prechodu na základe toho, že nezodpovedala rodovým normám. Carol dodáva, že chirurgické aspekty prechodu boli presadzované s nedostatočným ohľadom na ich závažnosť.
"Vec číslo jedna, ktorej odborníci na duševné zdravie nerozumejú, je, že veľká väčšina homosexuálov boli rodovo nekonformné deti." Ďalej opisuje svoje zmenšenie pŕs, "ako keby ste boli pán Krumplihlava: ‘Tu niečo pridáme a ideme ďalej.'"
Niekoľko účastníkov tiež opísalo, že boli nesprávne diagnostikovaní s rodovou dysfóriou, zatiaľ čo skutočné príčiny ich problémov zostali zanedbané.
Mladá žena menom Allie, ktorá chcela spáchať samovraždu kvôli sexuálnemu zneužívaniu a mala ťažké vzťahy so svojimi vrstovníčkami, povedala, že začala dostávať sexuálne hormóny v 18 rokoch na základe iba polhodinovej konzultácie bez "žiadnej exploračnej terapie". Zatiaľ čo prvý rok sa zdala byť liečba ako odpoveď, vo veku 20 rokov sa znova pokúsila o samovraždu a neskôr sa zistilo, že trpí nediagnostikovaným autizmom. Ďalšia účastníčka, Laura Beckerová, sa podelila o podobný príbeh prechodu v márnej snahe vyriešiť duševné problémy, ktoré v skutočnosti pramenili z posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) z emocionálneho a psychiatrického zneužívania.
"24-ročný Limpida uviedol, že sa cítil donútený k prechodu po tom, čo vyhľadal pomoc na klinike Plánovaného rodičovstva," informuje časopis Medscape. "V 15 rokoch sa identifikoval ako trans a celé roky sa snažil byť spoločensky ženou, ale každým krokom sa cítil viac mizerne, povedal. Keď vo veku 21 rokov išiel na kliniku, aby dostal estrogén, povedal, že mal pocit, že personál odmieta jeho obavy o duševné zdravie – vrátane toho, že mal samovražedné myšlienky, bral drogy a mal vážne depresie. Bolo mu povedané, že je ‘dokonalým kandidátom’ pre tranzíciu."
"O rok neskôr povedal, že sa cítil ešte horšie," píše sa ďalej v reportáži. "Sestra navrhla, aby podstúpil operáciu. Po tom, čo Limpida preskúmal, o čo ide, rozhodol sa pre detranzíciu. Následne dostal diagnózu - autizmus."
"Potrebujete naozaj dostatok dôkazov, ak sa rozhodnete pre invazívnu liečbu, ktorá spôsobí trvalé zmeny vo vašom tele," argumentovala bývalá účastníčka transgender fóra Michelle Allevaová. Podľa Allevaovej sa táto potreba dôkazov v súčasnosti ignoruje v mene kultúrnej agendy.
Allevaová tvrdí, že pro-tranzičné štúdie často zanedbávajú sledovanie pacientov počas dostatočne dlhého časového obdobia a že tranzičnú ľútosť je náročné sledovať kvôli tomu, že množstvo týchto pacientov sa už nestretáva so svojimi doktormi. Tvrdí tiež, že "informovaný súhlas" pre tranzičné procedúry nemôže byť dostatočný bez dôkladného duševného zhodnotenia pacienta, nehovoriac o neznámych premenných samotných terapií.
"Niektorí z nás v dôsledku našich skúseností stratili dôveru v zdravotníckych pracovníkov," lamentovala Allevaová.
Množstvo vedeckej literatúry naznačuje, že posilňovanie rodového zmätku často nedokáže zabrániť výraznému emocionálnemu poškodeniu vrátane pokusu o samovraždu (s chirurgickým zákrokom alebo bez neho), pretože fixácia na "rodové utvrdenie" odvádza pozornosť od skúmania iných ťažkostí, ktoré môžu byť skutočným koreňom problému.
Odborníci mimo medicínsky establišment varujú, že chirurgické alebo chemické posilňovanie rodového zmätku spôsobuje nezvratné poškodenie detí, ako je neplodnosť, zhoršenie sexuálnych funkcií, skrátená dĺžka života, ako aj psychologická daň za "uzamknutie" do fyzikálnych zmien bez ohľadu na to, či na to zmenia názor, keď dospejú. Štúdie ukazujú, že viac ako 80 % detí, ktoré zažívajú rodovú dysfóriu, z nej vyrastú sami najneskôr do neskorej adolescencie, pokiaľ ich zmätok neposilňujú dospelí.
Ďalšie skúmanie týchto problémov možno nájsť v knihe Irreversible Damage: The Transgender Craze Seducing Our Daughters od Abigail Shrierovej z Wall Street Journal. Kniha skúma fenomén rýchlo-nastupujúcej rodovej dysfórie, termín, ktorý v roku 2018 vytvorila behaviorálna vedkyňa z Brown University Lisa Littmanová. Zistila, že významné percento rodovej dysfórie medzi maloletými nepochádza z vrodených pocitov nespokojnosti s vlastným pohlavím, ale z vonkajšieho vplyvu.
Vo svojej knihe sa Shrierová "ponorila do trans-epidémie, rozprávala sa s dievčatami, ich utrápenými rodičmi, poradcami a lekármi, ktorí umožňujú zmeny pohlaví, ako aj s ‘detranzičnými,‘" spomína sa v opise knihy. "Autorka zistila, že priznanie k transgenderizmu okamžite posilní sociálny status týchto dievčat, ale keď urobia prvé kroky k prechodu, nie je ľahké vrátiť sa späť."
Napriek všetkému vyššie uvedenému americkí ľavičiari v posledných týždňoch nehanebne útočili na Republikánov na Floride a v Texase. Obviňovali ich z "útokov" na deti, z kriminalizácie "lekárskej starostlivosti", z nútenia ľudí, aby "nehovorili gay", z udeľovania "rozsudkov smrti" pre mladých ľudí a z ďalších vecí, pretože podnikli kroky na vyšetrovanie a stíhanie chirurgického alebo chemického prechodu detí (v Texase) a zakázali verejným základným školám propagovať rodovú nestálosť detí.
Zdroj: lifenews.sk
