Dianna Kenny, psychologička v Sydney v Austrálii, ktorá sa venuje rodovej dysfórii, poskytla rozhovor pre portál mercator.com týkajúci sa jej poslednej výskumnej štúdie o tzv. „sociálnej nákaze“, pri ktorej sa jednotlivci zvyknú prispôsobovať správaniu rovesníkov.
Počet tínedžerov, ktorí sa domnievajú, že sú v nesprávnom tele a musia zmeniť pohlavie na opačné, najmä u dievčat prudko rastie. Ako si to vysvetľujete?
Zaužívaným vysvetlením je kladenie väčšieho dôrazu na problémy spojené s transgenderizmom za účinnej podpory trans loby.
Moje vysvetlenie znie, že všetci podliehame sociálnej nákaze, ale nie rovnako. Mladí ľudia sú náchylnejší jej podľahnúť najmä v dospievaní, v období, keď sa uznanie zo strany rovesníkov stáva veľmi dôležité, ba v prípade problémových mladých ľudí je dôležitejšie než uznanie zo strany rodičov.
Vo svojom výskume uvádzate ohromujúcu štatistiku: podiel amerických dospievajúcich mužského pohlavia veku od 13 do 17 rokov, ktorí sa identifikujú ako transrodoví, je 140-násobne vyšší než u dospelých mužov – a 350-krát vyšší než u žien. Je to dôveryhodné?
Prosím, ja som to iba citovala! Podľa DSM 5 (2013) (Diagnostický a štatistický manuál Americkej psychiatrickej asociácie) sa odhady populácie dospelých mužského pohlavia pohybujú od 0,005 % do 0,014 % a pre dospelé osoby ženského pohlavia od 0,002 % do 0,003 %. Avšak asi 0,7 percenta 13- až 17-ročných osôb žijúcich v Spojených štátoch sa identifikuje ako transrodové podľa Williamsovho inštitútu na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Tento odhad je 140- (u mužov) až 350- (u žien) -krát vyšší ako u dospelých mužov a žien.
Epidemiologické štúdie stále chýbajú, takže nie je možné vyvodiť presvedčivé závery o prevalencii genderovej dysfórie (GID) u detí a mladých ľudí.
Sociálna nákaza sa považuje za príčinu šírenia mentálnej anorexie medzi dospievajúcimi dievčatami. Prečo sa túžba po medicínskej liečbe rodovej dysfórie vníma ako úplne iný prípad? Ako sa to dá zastaviť?
Nie je to úplne odlišný prípad, pretože obe podmienky sú dôsledkom solipsizmu a tiež základnej psychopatológie, ktorá je pre každý stav charakteristická.
Obhajcovia transsexuálov tvrdia, že v prípade transrodovosti – viere/domnienke, že človek sa narodil v nesprávnom tele – musí byť telo v súlade s presvedčením/vierou človeka o jeho rode, a nie presvedčenie/viera musí byť v súlade s jeho biologickým telom. Predpokladajú, že myseľ všetko vníma „správne“ i jej presvedčenie je „správne“, choré je iba telo, s ktorým treba niečo robiť.
Transgenderizmus je solipsistická porucha. Solipsizmus je viera, že myšlienky, ktoré vznikajú v mysli, sú pravdivé a nemožno ich spochybniť. Napríklad, kto trpí mentálnou anorexiou, verí, že je tučný, hoci v skutočnosti je vychudnutý. Ľudia trpiaci genderovou dysfóriou sa podrobujú nekonečným plastickým chirurgickým zákrokom, aby napravili svoju ošklivosť, hoci ich vzhľad je v súlade s normami ich kultúry. Tí, ktorí trpia syndrómom poruchy telesnej integrity (Body Integrity Identity Disorder – BIID), vnímajú jednu alebo viac svojich končatín alebo orgánov ako cudzích pre zvyšok tela a chcú si ich nechať amputovať alebo paralyzovať. Ak sa im odmietne operácia, môžu sa zmrzačiť.
Môžeme ako spoločnosť tolerovať amputáciu alebo paralýzu zdravých končatín u ľudí trpiacich na syndróm BIID? Je rovnako eticky oprávnená amputácia zdravého penisu a zdravých pŕs? Solipsistické poruchy sú poruchy vnímania. Poruchy vnímania patria do oblastí psychológie, psychiatrie a psychoterapie, nie do endokrinológie alebo mrzačenia chirurgickými zákrokmi.
Ako to možno zastaviť?
Transgenderizmus je teraz veľký biznis. Tzv. Big pharma profituje z prudkého nárastu predaja medikamentov blokujúcich pubertu a hormónov pre zmenu pohlavia. Chirurgovia, ktorí sa špecializujú na chirurgické mrzačenie, majú v súčasnosti dlhé čakacie zoznamy a výrazne zvýšené príjmy. Rodové kliniky sa množia po celom svete a na ich zriadenie boli vynaložené milióny dolárov.
Je to smutné, že pretože väčšina inštitúcií, ktoré by sa mali rozumne postaviť k transgenderovej loby, ľahko a pochlebovačne ustúpili pavede do takej miery, že zmenili aj školské osnovy tak, aby vyhovovali rodovým rozprávkam o vílach a rodových jednorožcoch a na hodinách hovoria malým deťom, že si môžu zvoliť svoje pohlavie.
Súdy takmer vždy rozhodujú v prospech transgederovej „liečby“ a dovoľujú 14- a 15-ročným dievčatám, aby si dali odstrániť prsníky. Politici taktiež podľahli sociálnej nákaze a sme svedkami čoraz častejšieho prijímania nedomyslených a chybných právnych predpisov umožňujúcich šírenie šialenstva.
Obávam sa, že máme do činenia s rozbehnutým vlakom.
Prečo sú dievčatá také zraniteľné?
Na túto otázku nemáme spoľahlivé odpovede. Určite je to tak, že pomer dospievajúcich dievčat, ktoré vyhľadávajú rodové kliniky, prevyšuje pomer dospievajúcich chlapcov. Je pozoruhodné, že až do veku 10 rokov sa nestretávame s touto rodovou nerovnosťou v odporúčaniach.
Musí to teda mať niečo spoločné s tým, že dievčatá sú náchylnejšie na sociálnu nákazu alebo vnímajú mužskosť ako príťažlivejšiu než ženskosť. Ale to sú v tomto okamihu iba hypotézy. Nemáme spoľahlivé údaje, ktoré by nám pomohli pochopiť dôvody, prečo je to tak.
Poukazujete na to, že Oregon umožňuje 15-ročným deťom tzv. tranzíciu bez súhlasu ich rodičov – a pokiaľ s tým rodičia súhlasia, nie je stanovená nijaká veková hranica. Je takáto legislatíva cieľom transaktivistov?
Áno.
Existujú dôkazy, že ľudia, ktorí začínajú podstupovať tranzíciu ako tínedžeri, svoje rozhodnutie neskôr oľutujú?
Určite existujú. Vieme, že u detí, ktoré nasadnú do transrodového vlaku a začnú spoločenskú tranzíciu v detstve, ešte pred pubertou, je oveľa pravdepodobnejšie, že začnú byť „liečené“ blokátormi puberty a potom brať hormóny pre zmenu pohlavia oproti tým, ktoré môžu prežiť svoju biologicky riadenú pubertu bez takýchto zásahov.
Údaje sa líšia medzi štúdiami, ale mnohé sa približujú k číslu okolo 88 % mladých rodových dysforických jedincov, ktorí v neskoršom štádiu dospievania alebo v ranej dospelosti od toho upustia a prijmú svoje biologické pohlavie. Mnohí z týchto mladých ľudí sa nakoniec identifikujú ako gejovia.
Povedali ste, že „transgenderizmus je kult a treba s ním okamžite skoncovať“. To sú dosť silné slová. Ako si myslíte, že sa s ním dá skoncovať?
V dejinách sa vyskytovali psychické epidémie. Keď naberú na obrátkach a rozvinú sa, je veľmi ťažké ich zastaviť. Len čo sa vznietia, musia prejsť svoju dráhu, počas ktorej sa múdrejšie a rozvážnejšie hlasy ozvú a napriek rozruchu servilných kultistov, vyzývajú k návratu k zdravému rozumu. K tomu však obvykle dôjde až po tom, ako tisícky ľudí na to doplatí hlbokými zraneniami. V dejinách sa to neraz stalo. Nazývalo sa to „šialenstvo davov“. V dnešnej dobe ich veľmi účinne šíria sociálne médiá, takže čelíme mocnému nepriateľovi.
Zdroj: Hlavne spravy.sk
