Rodina - základ národa

„Som gej uväznený v žene“

Álvaro – vymyslené meno, ktoré spomína denník La Razón, ktorý túto tému vynikajúco spracoval – hovorí, že on aj jeho manželka už dva roky ničomu nerozumejú. Ich dcéra nemala ešte ani 13 rokov, keď zrazu za nimi prišla s tým, že je lesba. „Wow“, povedal si Álvaro, „budeme sa spolu rozprávať o ženách“, reagoval vtedy otec Álvaro, ktorý bol podľa svojich slov všetkým len nie „bigotným“ a odhodlaný prijať jej údajnú homosexualitu.

Potom v 15. rokoch zrazu dcéra povedala, že viac ako lesbička sa cíti byť nebinárna, a tak začala chodiť s chlapcom. Prišla pandémia, oholila si vlasy, odišla zo školy, zamkla sa pred rodičmi a začala žiť na sociálnych sieťach a „na záchode“. Zvracala. Otec a mama si už ani nepamätajú, koľko lekárov za ňou volali. Ich dievčatko nemalo „nič fyzické“. Zrazu prišla za rodičmi s tým, že už rozumie, v čom spočíva jej problém. „Som gej chlapec uväznený v ženskom tele!“, a tak si začala pestovať ochlpenie. Dnes, v 18. rokoch, nosí make-up, pretože „muži sa tiež líčia“; žiada mastektómiu (odstránenie prsníkov, pozn. red.). „Ale nedáme jej to. Čo urobili s mojou dcérou, je škandalózne,“ hovorí otec.

Álvarova dcéra a Amandine matky

Rodičia dievčaťa dva roky do bodky dodržiavali pokyny psychológa: podporovať svoju dcéru, oslovovať ju mužským menom a keď dosiahne plnoletosť, „odprevadiť“ ju do katalónskeho sociálneho zariadenia Trànsit, z ktorého dievča po minúte vyšlo so žiariacimi očami a s receptom na hormóny.

Vtedy Álvaro pochopil, že podrobiť sa zmätku dcéry, ktorá „nikdy neprejavovala známky rodovej dysfórie“, nie je spôsob, ako ju milovať. Hľadal preto iné odpovede, uvedomujúc si, že nie je jediným rodičom vydaným na milosť a nemilosť prístupu tzv. genderovej afirmácie. Koncom minulého roka sa tak zrodila Amanda – sekulárne a apolitické združenie matiek dospievajúcich ale aj mladších detí. V jej službách je už viac ako dvesto spolupracovníkov, ktorí sú odhodlaní presvedčiť svoje deti, ktoré sa „samodiagnostikovali“ ako transrodové, aby neurobili nezvratné rozhodnutia prv, než by preskúmali príčiny, ktoré im spôsobujú tohľko únavy, bolesti a nepohodlia v ich tele. Nepohodlia, ktoré v 80 percentách prípadov by zmizlo koncom puberty, ako ukazuje štúdia.

Ovplyvnené sociálnymi sieťami

„Sexuálnu orientáciu tu nikto nespochybňuje, božechráň, len sa chceme vyhnúť nenapraviteľným škodám na našich dcérach, pretože drvivú väčšinu, až 85 percent zapojených maloletých, tvoria dievčatá,“ vysvetľuje matka zo združenia denníku Razón. Aj ona, ako už dlho potvrdzujú americkí a britskí „detransitioners“ (osoby, ktoré po zmene pohlavia sa zronení vracajú späť k svojmu prirodzenému, pozn. red.) ako aj lekári a špecialisti, ktorí spochybňujú tzv. „gender affirming“ (potvrdzovací prístup) v celej Amerike a Európe, sa domnieva, že táto „rýchle nastupujúca“ rodová dysfória vzniká z takzvanej „sociálnej nákazy“.

To znamená, že prehnaný nárast žiadostí o „liečbu“ nie je spojený s nárastom skutočnej rodovej dysfórie, ale s prostredím, v ktorom sa deti nachádzajú a súvisí s vplyvom sociálnych sietí, ktoré ponúkajú deťom jednoduché riešenie: nájsť si identitu, skupinu rovesníkov, ktorí ich vítajú a podporujú v chúlostivej chvíli života. Sú to ešte tínedžeri a mnohí z nich majú predchádzajúce problémy, ako je nedostatok sebaúcty, šikanovanie alebo poruchy príjmu potravy a autistické spektrum“.

Ley Trans, ktorý propagovala ministerka pre rovnosť Podemos Irene Monterová, spolu s pokrikom „dnes meníme dejiny“, má umožniť mládeži všetko, čo len chcú, bez potreby akéhokoľvek svedka, bez lekárskeho potvrdenia, bez psychologického potvrdenia a bez hormonálnej liečby: od 16. roku života na získanie novej identity bude stačiť po troch mesiacoch matričnému úradu zopakovať žiadosť. Vo veku od 14 do 16 rokov bude potrebný súhlas rodičov. Mládež vo veku od 12 rokov si môže zmeniť pohlavie so súhlasom súdu.