Naposledy rodina vyhrala v septembri 2016 pred okresným súdom, ktorý spochybnil postupy Barnevernetu a označil rodičov dievčatka za úplne spôsobilých sa o ňu starať. Barnevernet sa však odvolal z dôvodu údajnej zaujatosti jedného zo súdnych prísediacich. Ten sa mal v minulosti v denníku Aftenposten vyjadriť negatívne na adresu práce úradníkov Barnevernetu. Krajský súd dal Barnevernetu za pravdu a vrátil vec na opätovné preskúmanie okresnému súdu.
Na vytýčenie ďalšieho pojednávania čakala zúfalá rodina 9 mesiacov. Okresný súd nakoniec v októbri 2017 úplne zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a dal za pravdu Barnevernetu. Maxine tak zostáva v pestúnskej rodine na utajenej adrese. Rodina bojuje ďalej a pokračovanie svojho príbehu sa rozhodla vzhľadom k zúfalej a bezvýchodiskovej situácii po dlhšom zvažovaní zverejniť. Na prípad už upozornili v Čechách, na Slovensku a v ďalších európskych krajinách.
Prvotný podnet na odobranie bábätka z dôvodu podozrenia na zanedbávanie dieťaťa dali pracovníčky Barnevernetu 20. januára 2015 bezprostredne po narodení Maxine. Teda v okamihu, kedy bola rodina ešte v pôrodnici a pracovníčky úradu nemohli predvídať, ako bude rodina fungovať (pôrodnicu opustili 23. januára).
Dieťa tak po neustálej „šikane“ rodiny odobrali 26. marca 2015. V rozhodnutí o odobratí sú uvedené dôvody: strach o psychické zdravie matky, ktorá bola v detstve umiestnená v pestúnskej starostlivosti a je nepočujúca, odmietnutie rodičov žiť s dieťaťom v zariadení určenom na monitorovanie rodín a obava z vycestovania rodiny na Slovensko, kde by pracovníčky Barnevernetu „nemohli pozorovať vývoj dieťaťa“.
Bezprostredným dôvodom „na znepokojenie“ bol následne nedostatočný očný kontakt dva a pol mesačného bábätka s rodičmi a jeho odmietanie rodičov. Úradníčkam napríklad vadilo, že bábätko malo pri kojení zatvorené oči. Tieto obvinenia vzniesli pracovníčky Barnevernetu potom, čo od momentu narodenia šikanovali rodinu neohlásenými aj nočnými návštevami. Počas nich museli rodičia aj mimo zabehnutých rituálov dieťa opakovane prebaľovať, kojiť či nosiť a to pod dohľadom úradu a ich kamier. Práve rozoberanie jednotlivých záberov a preukazovanie, či dieťa očný kontakt malo alebo nemalo, predstavovalo zásadnú časť dokazovania počas jednotlivých súdnych konaní.
„Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dlhodobo a s veľkým znepokojením sleduje prípady týkajúce sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov bez relevantných dôvodov ku ktorým dochádza v niektorých krajinách Rady Európy v rozpore s existujúcimi ľudsko-právnymi štandardami.
Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že bola detailne informovaná o mnohých takýchto prípadoch slovenských detí, odobratých zo starostlivosti rodičov v cudzine, v ktorých môže po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy intervenovať v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva ako tretia strana v prípade oznámenia sťažnosti dotknutej vláde.
Od samého začiatku sledujeme aj prípad Ladických (TU). Rodine sme poskytli relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a v prípade, že sa obráti na tento medzinárodný súd, určite požiadame o intervenciu. Pripomíname, že v tomto prípade bolo vo vzťahu k Nórsku aktívnych aj viacero slovenských orgánov verejnej moci – Komisárka pre deti, Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, predchádzajúca ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Vzhľadom na situáciu v Nórsku, Slovenská republika už intervenuje v prípade K. O. a V. M. v. Nórsko a požiadala aj o intervenciu v prípade Strand Lobben a ďalší v. Nórsko, o ktorom bude rozhodovať veľká komora európskeho súdu.“, uviedla zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva MARICA PIROŠÍKOVÁ.
„Příběh Ladických známe detailně. Jde tu o krádež dítěte za bílého dne, za kterou je zodpovědné Norsko. V případu nebyl jediný objektivní důvod, proč odtrhnout zdravou a kojenou holčičku od milujících rodičů a její širší rodiny. Průběh okresního soudu v září 2016 prokázal jasné bludy, na nichž Barnevern postavil svou argumentaci. Přesto nechali rodinu více než rok se trápit, aby jim nakonec řekli, že dítě si zvyklo u pěstounů. Je na čase zalarmovat veřejné mínění v Norsku a dalších státech, aby Norsko za takový postup přijalo zodpovědnost, rodině se omluvilo a dítě vrátilo,“ uviedla členka Petičného výboru na podporu Michalákových, bývalá česká poslankyňa a detská lekárka JITKA CHALÁNKOVÁ.
„Od roku 2012 sa objavilo množstvo prípadov odobratých detí v zahraničí bez relevantného dôvodu. Tento je o to závažnejší, že bolo odobraté bábätko kojacej matke, ktorá napriek tomu, že je nepočujúca sa dokázala o svoju dcérku s láskou postarať aj spolu s partnerom. Už viac ako 3 roky nórsky úrad pre starostlivosť ponecháva Maxine u pestúnov v súčasnosti s kontaktom s rodičmi 3x za rok na jednu hodinu. Uvedené je pre rodičov absolútne neprijateľné a striktne proti postupom, ktoré sú v právnom svete štandardné, nehladiac na to ako rodičia ťažko znášajú odlúčenie od dcéry a nemôžu sa domôcť takého rozhodnutia, ktoré by im zabezpečilo jej definitívne navrátenie. Psychologička úradu pre starostlivosť navrhla takýto kontakt iba preto, aby dieťa poznalo svojich biologických rodičov. Dôvody odobratia už boli medializované a sú tak absurdné, že ich netreba opakovať. Čo však by sme mali zopakovať, je verejný tlak a diskusia ako v prípade detí Boórových, čím sa pomôže nielen rodine malej Maxine, ale aj ostatným rodinám. Chcem byť optimista a povedať, že našim cieľom je zastaviť takéto počínanie orgánov štátu a s pomocou občanov Európy by sa to mohlo podariť,“ doplnila MONIKA ONDERKOVÁ, členka prípravného výboru OZ Právo na rodinu.
Boj o Maxim v dátumoch
15. január 2015
Narodenie Maxine. Vzápätí po ňom začnú úradníčky Barnevernetu rodinu sledovať a obťažovať domácimi návštevami.
16. marec 2015
Rodičia dostávajú ponuku presťahovať sa do zariadenia na pozorovanie rodín. Odmietajú, pretože na to nevidia dôvod, otec navyše získal novú prácu v mieste bydliska, ďaleko od zariadenia. Do Nórska sa má presťahovať babička zo Slovenska a mladej rodine pomáhať. Matka má vzhľadom na svoj handicap špeciálne zariadenie na signalizáciu plaču dieťaťa.
26. marec 2015
Miestny Barnevernet v Lillehammeri si na základe svojho predbežného opatrenia prichádza pre dieťa, iba deň pred príletom babičky. Maxine je v tom okamihu plne kojená, matka sa snaží v nasledujúcich mesiacoch udržať si materské mlieko. Dieťa môže vidieť hodinu raz za 14 dní. Babičku už k malej nepustia.
28. máj 2015
Barnevernet v Lillehammeri navrhuje krajskej komisii umiestnenie Maxine do trvalej pestúnskej starostlivosti. O návrhu krajská komisia rozhoduje až 7. marca 2016.
25. jún 2015
Okresný súd „Sør-Gudbransdal“ v Lillehammeri hodnotí súhru medzi rodičmi a dieťaťom ako nedostatočnú a vrátenie dieťaťa do ich starostlivosti ako ohrozujúce pre dieťa. Svoju argumentáciu zakladá najmä na nahrávkach a reči tela dieťaťa, ktoré sa vraj odvracia od svojich rodičov pri bežných úkonoch starostlivosti. Potvrdzuje predbežné opatrenie.
Leto 2015
Rodičia žiadajú miestny Barnevernet o zváženie, či by dievčatko nemohla dostať do starostlivosti aspoň babička, ktorá pracuje v zdravotníctve. Barnevernet reaguje odmietavo s vysvetlením, že „Maxine má príliš vysoké nároky na starostlivosť.“
30. október 2015
Odvolací Krajský súd „Eidsivating“ so sídlom v Hamare sa odmieta zaoberať odvolaním proti predbežnému opatreniu, ktorým bolo dieťa odobrané.
26. november 2015
Rozhodnutie o obmedzení kontaktov na jednu hodinu raz za 6 týždňov. Rodičia sa okamžite odvolávajú.
3. január 2016
Krajská komisia odvolanie zamieta. Rodičia bojujú ďalej. Expertka Barnevernetu navrhuje kontakt jednu hodinu za rok. Vraj z toho dôvodu, aby Maxine vedela, kto sú jej rodičia. Nakoniec sú povolené kontakty jednu hodinu každý tretí týždeň.
7. marec 2016
Krajská komisia odmieta návrh Barnevernetu v Lillehammeri na odobratie Maxine rodičom a jej umiestnenie do trvalej pestúnskej starostlivosti.
Komisia detailne posúdila a skritizovala doterajšie rozhodovanie nižších inštancií, okrem iného analyzovala videá natočené pred odobratím v marci 2015. Rodičia sa podľa komisie správajú normálne a komisia rozhoduje v prospech rodičov s tým, že budú o starostlivosti o dieťa zaúčaní pod dohľadom. Barnevernet sa odvoláva na okresný súd.
Žiadosť rodičov o návrat Maxine, aby už mohla vyrastať doma, súd nepovoľuje. Mohlo by ju to vraj poškodiť, ak by nasledujúce súdy rozhodli inak.
26. september 2016
Rodina vyhráva na Okresnom súde v Lillehammeri – ten odmieta odvolanie Barnevernetu a nariaďuje okamžite vrátiť Maxine rodičom.
Súd okrem iného konštatuje, že Barnevernet nemohol svoje tvrdenia o neschopnosti rodičov opierať o vyjadrenia typu „dieťa narieka srdcervúcim plačom“, pretože deti jednoducho plačú. Ako argument na odobratie tiež nie je možné použiť detstvo matky. Súd odmietol kritiku rodiny za neprijatie ponuky pobytu v zariadení pre rodiny s deťmi, pretože v tom čase už starí rodičia chystali na Slovensku predaj bytu, len aby mohli žiť spolu a mladej rodine s výchovou Maxine pomáhať. Správanie otca súd vyhodnotil ako štandardné. „Otec sa na obrazových záznamoch s dieťaťom maznal, mal slzy v očiach a správal sa tak, že urobí čokoľvek, aby dcéru získal späť.“ Súd doterajší postup úradníkov skritizoval a označil ich správanie za predpojaté. Podľa súdu konali len s cieľom potvrdiť vlastné hypotézy.
Miestny Barnevernet v Lillehammeri sa proti rozhodnutiu zas odvolal. Namietal údajnú zaujatosť jedného z prísediacich, ktorý sa v minulosti v médiách, konkrétne v Aftenposten, vyjadril negatívne k práci Barnevernetu. Za ďalšie pochybenie Barnevernet označil pripustenie výpovede znalca, ktorý vypracoval posudok na žiadosť rodičov, nezávisle na Barnevernete. Odvolaním miestny Barnevern odôvodnil aj to, že napriek súdnemu rozhodnutiu Maxine rodičom nevráti.
4. november 2016
Odvolací Krajský súd Eidsivating ruší rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého sa má dievčatko vrátiť domov. Po rozobraní článku v Aftenposten dávajú za pravdu Barnevernetu a jeho vyjadreniu v súvislosti s odôvodnením rozsudku. Z ich pohľadu okresný súd nepostupoval dostatočne dôkladne a je potrebné uskutočniť nové konanie, „akokoľvek je to s ohľadom na rodičov a dieťa časovo náročnejšie.“
13. január 2017
Najvyšší súd sa odmietol zaoberať dovolaním.
Október 2017
Okresný súd úplne mení svoje pôvodné, rok staré rozhodnutie, dáva za pravdu Barnevernetu a navyše konštatuje, že dieťa si zvyklo u pestúnov.
Naposledy sa odvolaním súd odmietol zaoberať.
Zdroj: hlavnespravy.sk
