Česká republika /Nórsko 19. mája 2015
Unesených viac ako 60 detí
Rodiny z východnej Európy, ktorým nórsky sociálny úrad Barnevernet odobral deti, sa so situáciou nezmieria a často svoje deti z pestúnskej starostlivosti unášajú. Počas posledných desiatich rokov bolo z nórskych pestúnskych rodín podľa informácií spravodajského portálu Novinky.cz unesených späť k svojim biologickým rodičom alebo príbuzným viac ako 60 detí.
Okrem iného deti v nórskej pestúnskej starostlivosti často zabúdajú svoj rodný jazyk. Odobraté deti sú totiž umiestňované k pestúnom, ktorí hovoria takmer vždy výhradne nórsky.
Najväčší nórsky denník Aftenposten, na ktorý sa český spravodajský portál odvoláva, v pondelok napísal, že pod kontrolou nórskej sociálnej služby (myslené zrejme v náhradnej starostlivosti) je 3000 detí zahraničného pôvodu.
Porušenie zmlúv OSN?
Barnevernet nemá v zahraničí dobré meno. Avšak predstaviteľka nórskej organizácie Redd Barna (Zachráňte deti), právnička Sanne Hofmanová, tvrdí, že mnohé konflikty, ktoré v tejto sfére vznikajú, majú viac dôvodov, než len kultúrne rozdiely medzi Nórskom a ostatnými krajinami. Ďalším z dôvodov sú podľa nej aj skreslené informácie.
Východoeurópske deti sú umiestňované do nórskych rodín, kde strácajú schopnosť dohovoriť sa svojim materinským jazykom. Východoeurópske krajiny sú preto presvedčené, že tým Nórsko porušuje zmluvy OSN.
„Sociálna služba Barnevernet nerobí dosť, aby našla pestúnske domovy, ktoré by zodpovedali jazyku, kultúre a náboženstvu odobratých detí. Pokiaľ nie je možné takýto domov nájsť, je nutné to vynahradiť výučbou v rodnom jazyku a ďalšími opatreniami. Dohovor o právach dieťaťa OSN ukladá sociálnej službe brať na to ohľad, ale prax je tomu veľmi vzdialená,“ zverejnil portál Novinky.cz vysvetlenie Hofmanovej.
Litva a Poľsko
Najväčšou mediálnou témou bola počas minulého roka v Litve práve nórska sociálka. Nórsky denník Aftenposten poukazuje na príbeh litovskej matky, ktorú označil fiktívnym menom Dalia. Jej dcéra hovorila po odobratí u pestúnov i v škole len nórsky, až prestala litovsky úplne rozumieť.
Matka sa rozhodla po stretnutí, na ktorom si s dcérou nerozumeli, dieťa uniesť. Dnes žije v malej obci na litovskom pobreží. „Nórsko je veľmi dobrá krajina, ale Barnevernet dobrý nie je,“ uviedla Dalia, ktorá pracovala ako upratovačka a nórsky sa nikdy nenaučila.
Príkladom únosu z nórskej pestúnskej rodiny je aj poľská rodina Rybkowých. Rodičia sa rozhodli obrátiť na súkromného detektíva Krzysztofa Rutkowského, ktorý dieťa uniesol z pestúnskej rodiny v noci (o kauze sa viac dočítate TU).
Podľa údajov denníka Aftenposten bolo za posledných desať rokov z nórskych pestúnskych rodín unesených späť k svojim biologickým rodičom či príbuzným vo východnej Európe viac ako 60 detí, píše portál Novinky.cz.
ru
Zdroj: hlavnespravy.sk
