Nórska sociálka (Barnevernet) je známa drastickými zásahmi do práv detí. Medializované boli mnohé prípady odobratia detí zo slovenských, českých, poľských a iných rodín, no doposiaľ sa dosť málo hovorilo o tom, že sociálka často rovnako tvrdo postupuje aj v prípadoch nórskych rodín. Na uvedenú problematiku poukázal Tor Berglid, ktorý kvôli udaniu svojej manželky na tri roky prišiel o svoje deti, ktoré boli v tom čase umiestnené do detského domova. To ho prinútilo, aby na tieto praktiky verejne poukazoval. Rozhovor s nórskym aktivistom priniesol server iDnes.cz.

“Nórsko sa prezentuje ako skvelá krajina, ale z niektorých rodičov robí podľudí,” uviedol Tor Berglid. “Veril som, že v Nórsku máme perfektný systém. Mal som však možnosť nahliadnuť dovnútra a je to to najhoršie obchodovania s ľuďmi, na aké možno vôbec pomyslieť.”

Vysvetľuje, že úplne chápe niektorých Čechov, ktorí o nórskej sociálke hovoria ako o nacistickej organizácii. “V Nórsku pritom ľudia zosmiešňovali tých, ktorým sociálka odobrala deti. Tvrdili, že ak došlo k omylu, ide len o jednotlivé prípady a že sa to týka hlavne cudzincov, ktorí nie sú zvyknutí na spôsob života v Nórsku. Je to ale len obranný mechanizmus tohto systému. Týka sa to aj samotných Nórov a myslím si, že páchame oveľa väčší zločin než počas druhej svetovej vojny,” zdôraznil Nór.

Prirovnanie k fašizmu odôvodnil tým, že počas vojny z Nórska odsunuli 772 ľudí do Auschwitzu. “Teraz v Nórsku každoročne odoberáme 1500 až 1600 detí z rodín. Robíme to za pomoci policajnej sily, ktorá často vtrhne do rodín a nekompromisne deti zoberie. Pochopím, ak je to z dôvodu násilia alebo sexuálneho obťažovania. Avšak ak ich odoberú neprávom, je to to najhoršie, čo môžu deťom urobiť. Osem z desiatich prípadov pritom začína odobratím dieťaťa bez vyšetrovania a rodičia sa až potom obhajujú pred súdom. Barnevernet sa prezentuje ako perfektná organizácia a Nórsko ako skvelá krajina pre život. Zrazu však prezentuje jednu skupinu ľudí ako “untermensch” (podľudí).”

Vysvetlil, že aj v prípade odobratie jeho detí išlo o omyl systému. “Bol som v októbri 2014 na služobnej ceste v Ghane, kde som lietal s vrtuľníkom. Zrazu som dostal správu od bývalej manželky, že naše deti zo školy vyzdvihli pracovníci Barnevernetu, aby sa ich spýtali na pár otázok, a že ich budú mať niekoľko dní v starostlivosti.”

“Zaujímal ma dôvod odobratia a ukázalo sa, že matka im dala pár zaúch. Nikdy som o tom od detí nepočul, ale sľúbil som, že hneď prídem a postarám sa o ne. Úradníci to však odmietli, pretože som údajne dcéru chytil za rameno a zvýšil na ňu hlas. Deti preto poslali k úplne cudzím ľuďom. Chcel som, aby ich aspoň nechali u blízkych príbuzných, napríklad u mojej sestry, ktorá žila v rovnakej obci. Ale aj to odmietli,” dodal.

Ozrejmil tiež, že jeho žena niekedy trpela depresiami a pracovala len na čiastočný úväzok. “Bola s deťmi doma. Ja som pracoval, živil rodinu a staral sa o domácnosť. Po čase sme sa rozhodli, že každý pôjdeme svojou cestou, ale zostali sme v jednom dome a žili vedľa seba. Mala si nájsť niečo vlastné a striedať sa v starostlivosti o deti. Potom som ale musel odísť pracovne do Afriky. Žena ten čas využila a išla nahlásiť Barnevernetu v meste Stryn, kde sme bývali, že už so mnou nemôže byť. Povedala im, že som príliš dominantný, že mám zbraň a že sa deti predo mnou schovávajú pod posteľou. Nemyslím si, že si chcela vynútiť odobratie. Mohli za to skôr depresie a spôsob, akým opisovala život našej rodiny. Priznala, že im trikrát dala pohlavok alebo ich plesla v rokoch 2008, 2010 a 2012. Podala to tak, že deti bila kvôli mne. Urobila zo mňa voodoo strašiaka, ktorý ju utláčal. Myslím si, že keď niekto niekoho udrie, mal by za to prevziať zodpovednosť a nezvalovať to na život v nešťastnom manželstve.”

Podľa jeho slov vlastní brokovnicu, pretože je členom niekoľkých loveckých spolkov. S obavami detí je to ale podľa neho inak. “Keď mali deti veľa energie a hnevali, posielal som ich do ich izieb. Potom som chodil, dupali po schodoch a hulákali. Predstieral som, že som troll a že hľadám deti ako v normálnej hre na schovávačku. Vždy sa tomu smiali. Z opisu mojej bývalej ženy však vyplynulo, že sa ma deti boja a že ich môžem streliť do hlavy brokovnicou, a tak sa predo mnou schovávajú pod posteľou…”

“Bol to pomerne šokujúci popis a mňa samého by to vydesilo, ak by mi tak niekto opisoval pomery v cudzej rodine. Býval som sudca z ľudu a takýto prípad by som nechal poslať na posúdenie vyššou súdnou inštanciou. Problém je, že vyššie súdy spravidla dávajú za pravdu tým nižším a nepátrajú po dôkazoch,” dodal.

Ďalšie podobné prípady

Pracovníci výboru pre starostlivosť o deti nedávno odobrali aj 12-ročného chlapca, ktorého rodičia učili svojho syna doma. Zamestnanci Barnevernetu prišli po chlapca v nórskom meste As v kraji Akershus. 12-ročného Kanaďana, ktorého otec je Nór, chceli odviesť traja zamestnanci úradu. Podľa zverejnených informácií spolu s pracovníkmi úradu prišli aj šiesti policajti na troch autách. Matka celú dramatickú a násilnú situáciu natočila na video (viac v článku).

Informovali sme aj o prípade malej Maxine, ktorú nórska sociálka odobrala základe pochybných podozrení mladému polo-slovenskému páru. O prípade prehovorila stará mame odobratého dievčaťa, ktorá si myslí, že nórski sociálni pracovníci nedodržiavajú zákony vlastnej krajiny. Jej nevesta sa dostala do pozornosti sociálky, pretože sama vyrastala v detskom domove a u pestúnov, čím bola podľa Nórov riziková pri výchove dieťaťa. Navyše, mladá žena je sluchovo postihnutá, čo takisto zhoršilo jej status v očiach Barnevernet (viac v článku).

Medzi mediálne najznámejší prípad patrí odobratie synov Češke Eve Michalákovej. Prípad odobratia dvoch synov matke sa začal na podnet učiteliek materskej školy. Napriek tomu, že to v nórskej škôlke všetci vedeli, že jednému zo synov diagnostikovali reflux a nariadili diétu, lekárske odporúčania nielenže nedodržiavali, ale udali oboch manželov pre podozrenie z pohlavného zneužívania. Tomu predchádzali opakované sťažnosti pani Michalákovej na nedostatočnú starostlivosť v škôlke a prehliadanie šikanovania mladšieho Dávida zo strany spolužiakov, uvádza sa v petícii, ktorá bola zahájená s cieľom dosiahnuť návrat synov ich matke.

Následne v máji 2011 nórska sociálna služba oboch chlapcov rodičom odobrala aj napriek tomu, že zo strany polície po vyšetrovaní nepadlo žiadne obvinenie (viac TU).

Zdroj: Hlavne spravy.sk